„Neurobil teda nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ Tu naraz všetci skríkli: „Preč s ním! Prepusť nám Barabbáša!“

Lukáš 23,15–18

Priazeň davu je vrtkavá. Zistil to aj Ježiš. Pred niekoľkými dňami mu ľudia prestierali na cestu svoje plášte a oslavovali ho ako kráľa. Teraz kričia: „Preč s ním!“ Ako rýchlo môže človek stratiť slávu!

Vidíme, ako diabol dokáže zneužiť ľudskú márnivosť a pýchu. To, že niekoľkí židovskí predstavitelia závideli Ježišovi jeho popularitu, stačilo na to, že sa snažili dosiahnuť smrť nevinného človeka. Boli presvedčení, že Boh tento justičný zločin schvaľuje. Koniec koncov, robia to v jeho mene a v jeho záujme.

Dejiny dokazujú, že v mene Boha možno páchať najodpornejšie zločiny. Stačí, ak niekto vyvolá davovú psychózu. Druhá svetová vojna potvrdzuje, že to isté sa dá robiť v mene vedy, napríklad v duchu „evolučnej teórie“, ktorá v niektorých ľuďoch vzbudila dojem, že ich rasa je nadradená ostatným.

Židia zavrhli Ježiša, pretože nezodpovedal ich tradičnej predstave Mesiáša. Ježiš im svojím konaním dokázal, že je možné žiť v súlade s Bohom a jeho zákonmi. Ale oni netúžili po oslobodení od hriechu a zla. Chceli ďalej slobodne hrešiť a sebecky presadzovať svoje záujmy. Žiadali Piláta, aby prepustil vraha. Ani trochu im nevadilo, že zomrie nevinný človek. Tým dali najavo, že chcú zostať na strane zla. Boh so svojou spravodlivosťou a láskou ich nezaujímal. Rozmýšľal som, ako by som sa v podobnej situácii zachoval ja. Nie som si sebou istý, preto sa radšej spoľahnem na Božiu pomoc.