Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a povedali: Toto je odľahlé miesto a čas pokročil. Prepusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť jedlo. Ježiš im však povedal: Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť. Oni mu odpovedali: Máme tu iba päť chlebov a dve ryby. Mat 14,15-17

Mnohé Ježišove zázraky sa udiali v mestečku Betsaida a v jeho okolí. Sem môžeme podľa Lukáša umiestniť tiež príbeh, o ktorom budeme uvažovať v nasledujúcich dňoch.
Ešte donedávna bola Betsaida malá rybárska dedina. Na prelome letopočtov si toto mestečko vyhliadol tetrarcha Filip, syn Herodesa Veľkého. Rozhodol sa, že z neho urobí hlavné mesto, ktoré pomenoval Julias. Evanjelisti zostali pri jeho pôvodnom názve, ktoré by sme preložili do slovenčiny ako „Mesto rýb“. Neďaleko tohto mestečka sa stal nasledujúci príbeh: „Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a povedali: Toto je odľahlé miesto a čas pokročil. Prepusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť jedlo. Ježiš im však povedal: Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť. Oni mu odpovedali: Máme tu iba päť chlebov a dve ryby. Vyzval ich: Prineste mi ich sem!“ (Mat 14,15-18) Pôvodne sem Ježiš prišiel, aby v pokoji a osamote premýšľal o smrti Jána Krstiteľa. Podľa Lukáša chcel tiež zhodnotiť pôsobenie učeníkov v okolitých mestečkách a dedinách.
Aj sem však prišiel za ním zástup ľudí. A tak Ježiš znovu káže a uzdravuje. Večer k nemu prichádzajú učeníci a upozorňujú ho, že by už mal skončiť a prepustiť ľudí, aby si niekde v okolí zohnali jedlo.
Na prvý pohľad sa nám tento prístup učeníkov môže zdať veľmi citlivý a ohľaduplný. No okolo Ježiša sa zhromaždilo možno aj pätnásťtisíc poslucháčov – mužov, žien a detí. Viete si predstaviť, že by si toľko ľudí malo zohnať v Betsaide a okolitých dedinách dostatok jedla? Aj dnes by to bol zrejme problém, keby do nejakého malého mesta prišlo večer toľko ľudí a všetci by sa chceli rýchlo najesť. A to máme nákladné autá a veľké potravinárske fabriky.
Z tohto pohľadu sa slová učeníkov až také pozorné a citlivé nezdajú. O to viac vyniká absurdnosť Ježišových slov: „Prečo im nedáte vy jesť?“ S nasýtením takého veľkého množstva by mali problém hoteliéri a obchodníci v širokom okolí. Ako by to teda mohli zvládnuť niekoľkí učeníci? Viem si predstaviť, ako sa zatvárili po tejto odpovedi svojho Majstra. Jeden z nich mu povedal, že všetko, čo majú, je len päť chlebových placiek a dve malé rybičky. S tým sa predsa nedá nič robiť.
Čo si asi mysleli, keď ich požiadal, aby doniesli to málo, čo majú? Že je sám hladný a chce sa najesť aspoň on? A čo ten chudák, ktorý si vzal túto stravu ráno so sebou a celý deň sa tešil, ako si ju v pokoji vychutná? Aj nám sa môže stať, že Ježiš bude od nás chcieť niečo, čomu v tej chvíli nebudeme celkom rozumieť. Učeníci netušili, prečo majú doniesť tú trochu jedla. Ale poslúchli, pretože mu dôverovali. Vďaka Biblii vieme, že dôverovať Bohu sa vypláca. A tak sa niekedy dejú veľké veci.

Pane, často nerozumiem tomu, čo odo mňa chceš. Život ma však naučil, že sa vyplatí poslúchnuť Ťa.