Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! (Ján 14,1)

Vyrástla som v pražskej katolíckej rodine. S adventistami som sa prvýkrát zoznámila pred štyridsiatimi rokmi prostredníctvom jednej pacientky v Karlových Varoch, kde som bola na liečení. Dovtedy som o tejto cirkvi nikdy nepočula.
Táto pani ma zaujala tým, ako krásne rozprávala o Bohu. Pri druhom stretnutí mi darovala časopis Znamenia doby, ktorý mi pomohol pochopiť učenie o Trojici. Navrhla mi tiež možnosť navštíviť zbor a ja som túto príležitosť uvítala. V sobotu ma prekvapila odlišná forma bohoslužby, akú som dovtedy poznala. Atmosféra bola úžasná a kázeň radostná. Cítila som sa tam ako v nebi. Po návrate z kúpeľov som sa rozhodla vyhľadať takýto zbor aj v Prahe, keďže mojím snom bolo dať sa tam pokrstiť.
Na jeseň roku 1984 som dostala od svojho brata pozvánku na prednášky, ktoré sa konali v zbore Praha Libeň, kde ho pozval kamarát. Šla som a už som tam zostala. Tento zbor sa v máji 1985 presťahoval do Prahy 5, na smíchovské Malvazinky.
Pretože som mala záujem o krst, kazateľ mi odporučil štúdium Biblie. Po jeho absolvovaní som chcela byť pokrstená, no mala som problém s fajčením. Veľmi som túžila prestať, ale nedarilo sa mi. Bolo to ešte horšie. Fajčila som dvojnásobne viac než predtým. Bola som zúfalá. Čas plynul, blížil sa koniec môjho štúdia Biblie, no ja som stále fajčila.
Cítila som, že ak neprestanem, nemala by som sa dať pokrstiť. Rozhodla som sa, že od 1. marca 1988 to skúsim opäť. Tentoraz s pomocou Pána Ježiša! Začala som sa intenzívne modliť. Ráno pred odchodom do práce som prosila, aby som zvládla bez cigarety deň v kancelárii, kde všetci fajčili. Modlila som sa, aby mi to neprekážalo, a hlavne, aby som odolala všetkým nástrahám kolegov, ktorí sa vysmievali z mojej snahy prestať fajčiť.
Na obed som ďakovala, že sa zatiaľ držím. Prosila som, aby som vydržala nikotínový pôst do konca pracovného času. Poobede som prosila Boha o silu, aby som nefajčila ani na večeri s klientmi, ktorí mi takisto stále ponúkali cigarety. Takmer každý deň som mala rokovanie so zahraničnými partnermi, pre ktorých bola cigareta samozrejmosťou.
Večer, po príchode domov, som vrúcne ďakovala Pánovi Ježišovi, že ma celý deň chránil od všetkých zvodov, ktorých bolo neúrekom. Druhý deň uplynul rovnako víťazne a potom aj ďalší.
Vďaka Nemu som to zvládla! Na konci marca som nemala ani chuť na cigaretu. Na svoj vysnívaný krst som mohla ísť s čistým svedomím. Vďaka Bohu som odvtedy nedostala chuť na cigaretu. Je to už dvadsaťšesť rokov!

Pane Ježišu, bola to úžasná skúsenosť! V mojom živote sa stal zázrak! Tým zázrakom si Ty. Veľmi si mi v mojej snahe pomáhal. Naučila som sa žiť s Tebou celý deň, od rána do večera. Žijem tak s Tebou dodnes. Bez Teba si život nedokážem predstaviť.

Slávka Veselá