Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: Pokoj vám! Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha. Povedal im: Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — ale ja, ako vidíte, mám. Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: Máte tu niečo na zjedenie? Podali mu kúsok pečenej ryby. Vzal si a jedol pred nimi Evanjelium podľa Lukáša 24,36-43

Zrazu je všetko hore nohami!
Moju pozornosť upútali slová: „Stále tomu od veľkej radosti neverili a čudovali sa.“ (verš 41)
Nech prežívali čokoľvek, jedno je jasné. To, čo sa stalo počas uplynulých dvadsiatich štyroch hodín, Ježišových učeníkov úplne vyviedlo z miery. Ich pohľad na svet sa obrátil naruby. Hlboké zúfalstvo vystriedala neopísateľná radosť. Aj teraz boli úplne zmätení a báli sa.
Ježišovou úlohou je otvoriť učeníkom oči, aby videli. Najprv uvedie niektoré veci na pravú mieru. Učeníci totiž pochytili niečo z vtedajšej mytológie o duchoch. Ježiš ich kvôli ich poverčivosti nenapomína, ale ukazuje im, že jeho vzkriesené telo je z mäsa a kostí. Pomôže im tak, že im dovolí nielen sa pozrieť na jeho prebodnuté ruky a nohy, ale sa ich aj dotknúť. Posledným dôkazom je to, že Ježiš zje kus ryby.
Ján uvádza, že Ježiš „dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého“. (Ján 20,22) Dar Ducha Svätého bude korigovať ich zrak a povedie ich k ďalšiemu poznaniu.
Nakoniec, ako hovorí Lukáš, v miestnosti plnej učeníkov Ježiš opäť vysvetľuje starozmluvné proroctvá o sebe, podobne ako dvom učeníkom na ceste do Emauzy. „Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma.“ (Luk 24,45)
Otče, aj dnes sa zvesť o vzkriesení zdá byť až príliš krásna na to, aby bola pravdivá. Modlíme sa, aby si nás – rovnako ako svojich prvých učeníkov – obdaril čistou a pevnou vierou. Amen.