Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými démonmi, ako aj moc uzdravovať z neduhov.

Lukáš 9,1

Keď som nastúpil do prvej práce, nadriadený mi dal úlohu, ktorú nikto nechcel. Navyše, na projekt, ktorý bol pôvodne plánovaný na tri týždne, mi dal len štyri dni. Keď som sa ho spýtal, ako to mám zvládnuť, povedal mi: „To je tvoj problém!“

Lukáš píše, že Ježiš koná inak. Keď povolal Dvanástich, dal im náležitú výbavu. Dostali všetko, čo potrebovali, aby úspešne vykonali to, čím ich poveril.

Dvanásti učeníci neboli znalci zákona. Neboli to špičkoví manažéri a nemali vodcovské schopnosti. Boli to rybári, výbercovia daní a obyčajní ľudia. Ktovie, či by si ich dnes nejaký politik vybral za poradcov.

Ježiš však vedel, čo robí. Namiesto Judáša, ktorý ho zradil, učeníci vybrali Mateja. Týmto Dvanástim, ku ktorým neskôr patril aj apoštol Pavol, sa v priebehu niekoľkých rokov podarilo rozšíriť kresťanstvo a Ježišovo učenie o nádeji po celej Rímskej ríši i za jej hranice. Hoci sa spočiatku obávali, že nedokážu splniť úlohu, ktorou ich Ježiš poveril, z dejín vieme, že boli úspešnejší, než si mysleli.

Z vlastnej skúsenosti viem, že ak niečo robím bez Božieho poverenia, často z toho nemám dobrý pocit ani radosť. Ale keď ma niečím poverí Ježiš, napriek počiatočným obavám mám z toho nakoniec radosť a cítim istotu, že môj život má zmysel.

Prečo je to tak? Pretože Ježiš dáva aj mne všetko, čo potrebujem, aby som splnil úlohu, ktorou ma poveril.

Dáva mi silu a schopnosti, ktoré sú zárukou úspechu.