Jedného dňa, keď Ježiš videl zástupy, vystúpil so svojimi učeníkmi na návršie, sadol si medzi nich a učil ich: Ktorí ľudia sú naozaj šťastní? (NPK) Matúš 5,1-3

Šťastie je jedna z hodnôt, po ktorej túži každý z nás. No ako k nemu prísť, zostáva naďalej záhadou – najmä keď sú mnohí presvedčení, že ho dosiahnu v momente, keď získajú niečo, čo nemajú.
Dnešný biblický text predkladá jednu z mnohých zvláštnych myšlienok. Vidíme, že Ježiš chce svojich poslucháčov naučiť, ako môžu byť šťastní. Ako by nám tým chcel povedať, že naše šťastie a naša spokojnosť sú nezávislé od vonkajších okolností.
Je to možné?
Nikdy nezabudnem na rozprávanie muža, ktorý pre svoju vieru strávil niekoľko rokov medzi politickými väzňami v Jáchymove. Život tam nebol vôbec jednoduchý. Zima, hlad, bitky, neprestajné vyhrážky či mučenie, ale aj výsluchy a neistota, čo bude ďalej, boli na dennom poriadku.
Prečo to spomínam? Tento väzeň hovoril, že dozorcovia, ktorí mohli byť šťastní a spokojní, že sú na tej „lepšej strane“, väzňom často závideli. Povedal mi: „Možno tomu nebudeš veriť, ale ja som bol aj pri mučení šťastnejší ako tí, čo ma mučili! Boli chvíle, keď som mlel z posledného a myslel som, že už to vzdám. Nad vodou ma však držalo odhodlanie, že tú radosť im nemôžem urobiť!“
Svoje slávne „kázanie na hore“ Ježiš začína tým, čo by nám prial. Hovorí o deviatich zdrojoch šťastia, ktoré si pripomenieme v ďalších dňoch. Úvodné slová uisťujú, že šťastní môžeme byť už teraz!

Pane Bože, skúsenosti mi hovoria, že šťastie musím mať v sebe. Nemusím naň čakať. Ak sa rozhodnem, už teraz môžem byť šťastný.