Ale Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci a premýšľala o nich. … Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci.

Lukáš 2,19.51

Lukáš dvakrát spomína, že Mária uvažuje o tom, čo vidí a počuje o Ježišovi. Niektoré veci si uchováva v mysli, niektoré v srdci.

Text naznačuje, že to robí zámerne. Považuje to za dôležité. Z toho, čo vidí, počuje a zažíva, si uchováva všetko, o čom si myslí, že bude v budúcnosti potrebovať.

Často sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú na konci svojej životnej cesty. Všímam si, aký odlišný je niekedy ich pohľad na život a okolitý svet.

Jedni končia svoj život s výčitkami a nárekom. Nikto netrpí tak ako oni. Nádcha je v ich podaní smrteľná choroba. Všetci im krivdia a ubližujú. Nikto ich nenavštívi. Všetci na nich zabudli… Všetko je také nespravodlivé, že budia dojem, že ani Boh neunikne pred ich kritickým duchom.

Druhí si vždy nájdu niečo, čo na ich tvári vykúzli úsmev vďačnosti. Vedia poďakovať a sú vďační za každú maličkosť. Keď ich navštívite, aby ste ich potešili v ich trápení a bolesti, sami odchádzate s novou energiou, ktorú vám odovzdali svojím optimizmom a vďačnosťou.

Patrím k ľuďom, ktorí majú tendenciu vidieť skôr to zlé. Od Márie a všetkých pozitívnych ľudí, ktorých navštevujem, sa učím vyberať si to, čo si chcem zapamätať, a zabúdať na to, čo by mohlo zakaliť moju radosť a vďačnosť voči Bohu a mojim blízkym.

Aj dnes si chcem všímať to, čo mi môže vyčariť úsmev na tvári. A nielen mne, ale aj tým, s ktorými sa budem o tom rozprávať.