Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali; a tretieho dňa bude vzkriesený. Evanjelium podľa Matúša 20,18.19

Učeníci vôbec nepochopili podstatu Božieho kráľovstva ani to, čo Ježiša čaká. Zatiaľ čo Ježiš myslí na blížiace sa odmietnutie a kríž, oni rozmýšľajú o trónoch (Mat 19,27.28) a svojom povýšení. (Mat 20,20-24) Učeníci a Ježiš sa pohybujú v dvoch odlišných svetoch.
Preto od Ježiša počujú viac to, čo by mali počuť, než to, čo by chceli počuť. Ježiš im už tretíkrát opakuje predpoveď svojej blížiacej sa smrti a vzkriesenia. Momentálne je to pre učeníkov najdôležitejšie posolstvo. Veď už sú na ceste do Jeruzalema, kde Ježiša čaká kríž.
Prvýkrát im to Ježiš povedal bezprostredne po Petrovom vyznaní, že je Kristus. Konečne v ňom rozpoznali Mesiáša. Nemali však tušenie, čo to znamená. Preto im Ježiš rozprával o svojej nastávajúcej smrti a vzkriesení. (Mat 16,21) Po určitom čase sa opäť vracia k tejto téme. (Mat 17,22-23) Teraz im to vysvetľuje znovu. Pri každom opakovaní sa učeníci dozvedajú viac podrobností. V tejto chvíli Ježiš informuje učeníkov, že židovskí predstavitelia ho odsúdia na smrť a potom „vydajú pohanom“. Ďalšími novými detailmi sú – posmech, bičovanie a ukrižovanie. R. T. France napísal: „Ježiš nechce zdôrazniť len celkové odmietnutie (židovskými predstaviteľmi a pohanmi), ale tiež poníženie a trýznivú bolesť. Nebude to slávna smrť mučeníka, ale odporná smrť zločinca. O to viac ich prekvapí správa o tom, že na tretí deň bude vzkriesený.“
Ale učeníci nič z toho nepočuli! Mali svoje vlastné predstavy, ktoré im bránili prijať a pochopiť predstavené Božie slovo. Kvôli svojim vlastným ambíciám a každodenným zápasom boli hluchí k Ježišovým slovám.
To je téma celého príbehu evanjelia. Nie div. Zvrátenosť ľudskej povahy spôsobuje, že sme citliví sami na seba a na svoje priania a nevnímame Boha a jeho vôľu. Moji milí priatelia, nebol to veru problém iba v prvom storočí.