Pri modlitbe nehovorte priveľa ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich teda! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte. Mat 6,7.8

Keď som v jednom televíznom dokumente videl tibetské modlitebné mlynčeky, veľmi ma to pohoršilo. Nemôžeme predsa porovnávať roztočenie tohto modlitebného valčeka so skutočnou modlitbou. Rozmýšľal som nad ľuďmi, ktorí sa takto modlia, a v duchu som ich odsudzoval.
Ježiš hovorí, že nie je modlitba ako modlitba. Popri pokrytectve, o ktorom som už hovoril, hrozí aj ďalšie nebezpečenstvo: „Pri modlitbe nehovorte priveľa ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich teda! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte.“ (Mat 6,7.8)
Ak Boha dobre nepoznám, modlitba sa stáva len určitým rituálom, ktorý používam ako nátlak na neho. Ak nereaguje hneď, môžem svoj nátlak zvyšovať tým, že pridávam ďalšie a ďalšie slová. Nakoniec už ani neverím, že Boh moju modlitbu počuje. Ale pokračujem v nej ďalej, pretože som na tento úkon zvyknutý.
Boh neposudzuje moju modlitbu podľa množstva slov. Dokonca nedostanem pochvalu, ak svoju modlitbu vyjadrím v rýmoch. Keď sa modlím, Boha zaujíma, či sú moje slová vyjadrením toho, čo skutočne cítim.
Syn mal vtedy šesť rokov. Bývali sme v budove modlitebne. Raz v stredu sa spýtal: „Mami, čo je dnes v modlitebni? Prečo sú tam ľudia? Dnes predsa nie je sobota.“ Manželka mu vysvetlila, že každú stredu je tam stretnutie tých, ktorí sa chcú spolu modliť. Tieto stretnutia sa nazývajú „modlitebné chvíle“. Vlastík nás prosil, či by sa tam nemohol ísť pozrieť. Nakoniec, poučený o tom, ako sa tam má správať, odišiel medzi dospelých. Keď sa vrátil, mal ďalšiu otázku: „Mamička, prečo tomu hovoria modlitebná chvíľa, keď to trvá tak dlho?“
Ako chlapec som s rodičmi vždy chodil na modlitebné stretnutia. Veľmi skoro som zistil, ako dlho sa kto modlí. Dokonca sme s kamarátom súťažili, kto najlepšie odhadne dĺžku modlitby niektorých ľudí.
Ježiš veľmi dobre vedel, čo sú schopní kresťania urobiť s modlitbou. Preto vopred varuje pred všetkým, čo z nej urobí nezáživný obradný úkon. Praje si, aby sa modlitba stala každodennou radosťou a potrebou, bez ktorej si náš život nedokážeme prestaviť.
Dnešný text nás však môže vyprovokovať k otázke: „A prečo sa mám modliť, keď Boh aj tak vie, čo chcem povedať?“ Už sme si povedali, že modlitba nie je len odovzdávanie informácií, ale aj intímne podelenie sa o naše pocity. Je to otvorenie trinástej komnaty a vzájomné vyznanie lásky. Bez tohto vyznania postupne ochladne každý vzťah.

Pane, ďakujem Ti, že na každej stránke Tvojho slova môžem čítať príbehy o tom, ako ma miluješ. Ďakujem Ti, že si svoju lásku prejavil tým, že si sa obetoval aj za mňa. Dnes Ti chcem svoju lásku vyznať ja.