Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť, že ho ráno čo ráno navštevuješ a každú chvíľu skúmaš? (Jób 7,17.18)

Keď sme s bratom boli malí, radi sme pozorovali mravce. Nie preto, že by bol mravec zaujímavejší ako lienka. Sledovali sme však, čo všetko mravce spolu dokážu. Trochu nám pripomínajú ľudí, ako si stavajú domy a mestá. Ak si chcem predstaviť, ako nás ľudí vidí Boh zhora, akosi inštinktívne mi napadne, že sme pre neho ako malé mravce. Podobne, ako keď sa my pozeráme z rozhľadne – ľudia sú takí malí ako tie mravce.
Pri pozorovaní mravcov mi bolo ľúto, keď som videl, že im niekto pošliapal mravenisko. Osud jednotlivých mravcov ma však veľmi netrápil. To znamenalo, že ak mal niektorý tú drzosť a uštipol mňa, ktorý mám vládnuť prírode, ukázal som mu, kto je väčší a silnejší. Keď prišli na návštevu ku mne domov, neboli vítaní. Hlavne nie, ak ma prišli „vyjesť“.
Mohol by som sa domnievať, že Boh to vidí podobne ako ja. Veľa veriacich, aj z radov kresťanov, si myslí, že sme pre Boha ako mravce. V Biblii však čítame, že Boh má hlboký záujem o každého z nás. Napriek tomu, že som len jeden z pol miliardy Európanov a zo siedmich miliárd obyvateľov planéty Zem, v Božích očiach som dôležitý a záleží mu na mne.

Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si mi dokázal, aký dôležitý som v Božích očiach. Vo svojom pláne záchrany človeka počítaš aj s mojou záchranou, aj s mojou pomocou. Posilňuj moju vieru a vôľu, aby som Tvoj plán dokázal prijať za svoj a aby som sa podľa neho aj riadil.

Vlastimil Fürst ml.