Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť, že ho ráno čo ráno navštevuješ a každú chvíľu skúmaš? (Jób 7,17.18)

Stará legenda hovorí o španielskom kráľovi, ktorý sa rozhodol, že dá slobodu jednému galejníkovi. Previezli ho na loď, kde sa tlačilo štyristopäťdesiat trestancov odsúdených na doživotnú službu na vojnovej lodi. Šiel od jedného muža k druhému a pýtal sa ich, čo zlé urobili. Všetci mu tvrdili, že sú nevinní, vyhovárali sa na krivdu a justičný omyl. Iba jeden galejník priznal, že spáchal zločin a bol potrestaný v súlade s platnými zákonmi.
Kráľ prešiel celú loď. Potom zavolal kapitána a dal mu príkaz, ktorý počula celá posádka: „Bolo by správne, aby medzi všetkými týmito nevinne odsúdenými sedel aj takýto zlosyn? Prečo by mal byť v takej dobrej spoločnosti? Uvoľnite mu putá a preč s ním, veď by všetkých nakazil! Títo ľudia si to vo svojej bezúhonnosti nezaslúžia, nemyslíte?“ Tak bol galejník prepustený na slobodu.
Všetci sme pre svoj hriech odsúdení na „galeje“. Aj k nám prichádza kráľ vesmíru a pýta sa nás, čím sme sa previnili. Ak sa priznáme a svoj hriech vyznáme, sníme z našich rúk putá hriechu a dá nám slobodu. Ježiš prichádza s ponukou, ktorá platí pre každého, kto si nevie poradiť so svojou hriešnou minulosťou: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť.“ (Mat 11,28)
Aj dnes Ježiš prichádza na „galéru“ (stredoveká námorná loď poháňaná veslármi) tohto sveta a ponúka slobodu. Priznám sa, že som hriešnik? Budem zbavený pút, ktoré ma zväzujú s týmto hriešnym svetom, alebo budem radšej zapierať?

Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si prišiel, aby si vrátil slobodu každému, kto túži po slobode od hriechu. Ďakujem Ti, že vo mne vidíš človeka, pre ktorého sa Ti oplatí prísť na našu planétu zotročenú hriechom. Prosím, uvoľni moje putá hriechu a vráť mi slobodu.

Vlastimil Fürst st.