On však povedal jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý? Evanjelium podľa Matúša 20,13-15

Dvaja bratia sa delili o čokoládu. Snažili sa ju presne rozpoliť, ale polovičky neboli úplne rovnaké. Ten, čo dostal menšiu polovicu, povedal: „Keby som to delil ja, dal by som ti väčšiu polovicu.“ Na čo mu braček odvetil: „Však ju mám.“ Je to úsmevné, ale veľmi pravdivé. Naše ja je sebecké, sústredí sa na seba, a keď už hľadáme spravodlivosť, tak pre seba. Božia spravodlivosť je iná. Ponúka záchranu každému bez výnimky. Lenže tí, čo pracovali na „jeho vinici“ celý deň, závidia a nechcú o takej spravodlivosti ani počuť. Boh je taký dobrý, že všetkým, ktorí chcú pre neho a s ním žiť, dáva denár – večný život. Pripadá nám takáto spravodlivosť nespravodlivá?

Bože, pomôž mi, aby som neodsúdila tých, ktorých Ty vo svojej láske zachraňuješ. Nechcem súdiť nikoho, súd patrí Tebe. Tvojou podstatou je spravodlivosť aj láska.

Bohumila Fürstová