Iného zas vyzval: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“

Lukáš 9,59.60

Niektoré Ježišove slová môžeme správne pochopiť len vtedy, ak poznáme dobové zvyky. Keď ich čítame bez znalosti dobového pozadia, môžeme ich interpretovať úplne nesprávne.

Spomínam si, ako sa ma raz učiteľ občianskej náuky spýtal, či pôjdem na pohreb svojho otca, keď zomrie. Povedal som mu, že ak budem živý a zdravý, určite áno. V tej chvíli vzal svoje poznámky a prečítal Ježišove slová, o ktorých dnes budeme uvažovať. Potom mi povedal, že ak pôjdem na otcov pohreb, budem zlý kresťan. Poradil mi, aby som sa vzdal takej viery, ktorá mi zakazuje ísť na otcov pohreb.

Musím priznať, že ma vtedy dostal. Nevedel som, čo mu mám na to povedať. Doma som to spomenul otcovi. Vysvetlil mi, ako to vtedy bolo. Pohreb otcovi zariaďoval vždy prvorodený syn. Potom sa postaral o pozostalosť, rozdelil majetok a nakoniec ako dedič prevzal po otcovi rodinný podnik a riadil ho.

Muž, ktorého Ježiš vyzval, aby sa stal jeho učeníkom, sa musel rozhodnúť, či prijme Stvoriteľovo pozvanie a prenechá rodinný podnik ďalšiemu súrodencovi v poradí, alebo dá prednosť vlastnému podnikaniu.

V živote každého z nás sa vyskytnú situácie, keď sa musíme rozhodnúť, čo uprednostníme. Ježiš mi radí, aby som dal na prvé miesto jeho kráľovstvo. To ostatné nám pridá náš nový kráľ.