Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom. List Kolosanom 3,23

Som jednoducho úprimný, tak neviem, prečo sa na mňa hneváš. Hovorím priamo, čo si myslím. Nebudem predsa klamať! Aj takto ospravedlňujú niektorí ľudia svoje zlé správanie – hrubosť, aroganciu, hnev, bezohľadnosť, neokrôchanosť. Schovávajú sa za úprimnosť.
Iní zase tvrdia, že úprimnosť ťa robí zraniteľným a zabíja lásku, preto svojmu partnerovi nehovoria všetko. Máme byť vo vzťahu k druhým úprimní?
Každý človek nás môže sklamať. Aj ten najbližší. Oporu na celý život možno nájsť len v Bohu. On nám potom dáva silu byť otvorený, úprimný a zároveň láskavý aj milujúci vo vzťahu k svojmu partnerovi a tiež k iným ľuďom. A tiež silu prosiť o odpustenie aj odpustiť.
Boh nám radí: „Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, lebo nemôžu pomôcť.“ (Ž 146,3)
Vo vzťahu k Bohu nemá cenu niečo skrývať, uhládzať, maľovať naružovo. On nás pozná. Pozná nás viac ako my sami seba, a napriek tomu nás miluje.

Bože, chcem byť úprimná k Tebe, k sebe i druhým ľuďom. Pomôž mi, prosím, aby moja úprimnosť nebola tvrdá a nemilosrdná.

Bohumila Fürstová