Jošua bol oblečený v špinavom odeve a stál pred anjelom. Tým, čo stáli pred ním, odvetil: Vyzlečte mu špinavý odev! Jemu povedal: Pozri, sňal som z teba tvoju vinu, aby som ťa obliekol do slávnostného rúcha! Potom povedal: Položte mu na hlavu čistý turban! Vtedy mu položili na hlavu čistý turban a obliekli ho do šiat; Hospodinov anjel pritom stál. Zachariáš 3,3-5

Predstavte si, že by existoval záznam celého vášho života, sekunda za sekundou. Bolo by tam to, na čo ste hrdí, ale aj to, na čo by ste najradšej zabudli. Je to príjemná predstava?
Prorok mal zvláštne videnie. Veľkňaz stál pred Božím súdom, ale nebol oblečený v slávnostnom rúchu. Vyzeral skôr ako bezdomovec. Včera sme čítali, že vedľa neho stál diabol, ktorý sa na neho chystal žalovať. Boh mu však zavrel ústa a za jeho správanie ho potrestal.
Jošua stojí pred Bohom a hanbí sa. Je rovnako v rozpakoch ako my, keď sa ocitneme v skvelej spoločnosti, do ktorej nepatríme. Stvoriteľ mu však dal slávnostné rúcho, aby sa u neho cítil ako doma.
Páči sa mi tento obraz. Je totiž o mne a o každom človeku, ktorý túži po večnom bytí, zároveň však vie, že sa do nebeskej spoločnosti nehodí. V tomto príbehu je aj varovanie pred našou naivnou snahou spoliehať sa na vlastné zásluhy a vlastnú svätosť.

Bože, ďakujem Ti, že ma obliekaš do slávnostného rúcha, vďaka ktorému sa u Teba už teraz cítim ako doma. Spolieham sa na Teba.