Keď Ježiš ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. Pán mu povedal: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté. Lukáš 11,37–41

Ježiš zaujal miesto pri stole u istého farizeja. Ten si všimol, že Ježiš si neumyl ruky. Ježiš videl do jeho vnútra i do srdca farizejov a upozornil ich, že nie vonkajšok je dôležitý, ale to, čím je naplnené ich srdce. Giovanni Albanesse píše: „Chceš vedieť, čo majú ľudia v srdci? Všímaj si, čo rozprávajú. Kto rozpráva o peniazoch, je lakomec, kto o kariére, je karierista. Kto rozpráva o druhých zle, má v srdci jed, nedôveruj mu. Ak si chceš urobiť úsudok o spisovateľovi, pozoruj, čo píše. Chceš poznať režiséra? Pozri si jeho filmy. Čo chceš, aby mal v srdci človek, ktorý vie rozprávať len o cudzoložstvách, drogách, násilí a škandáloch?“
Ako mám rozumieť Ježišovým slovám: „Ale čo je vo vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté“? Ako sa môže moje vnútro očistiť tým, že ho dám ako almužnu? Každé dávanie, podelenie sa, ma oslobodzuje od seba samého, posilňuje moje vnútro a srdce robí slobodným. Najmä, ak dávanie vychádza zo srdca ako prejav súcitu a lásky. Nezabúdaj, že čím je srdce plné, tým pretekajú ústa.
„Stráž svoje srdce, lebo z neho pochádza život.“ (Príslovia 4,23)
„Blahoslavení čistého milujúceho srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Matúš 5,8)