V deň, keď som preľaknutý, spolieham sa na teba. V Boha, ktorého slovo chválim, v tohto Boha dúfam, nebojím sa.

Ž 56,4.5

Dávid sa so svojimi šesťsto mužmi vrátil do Ciklagu, ktorý bol ich domovom. Našli ho však celkom spustošený. Amálekovci sa mu pomstili za to, že podnikal výpravy na ich územie. Zajali všetky ženy a deti a odišli s nimi i s veľkou korisťou.

Tento trest stihol Dávida preto, že z nedostatku viery hľadal útočisko v krajine Filištíncov. Dávidovi muži sa obrátili proti svojmu vodcovi a označili ho za príčinu svojho nešťastia. Boli odhodlaní ukameňovať ho.

Všetko nasvedčovalo, že Dávidovi nikto nemôže pomôcť. Bol pripravený o všetko, čo mu bolo na zemi drahé. Saul ho vyhnal z vlasti. Filištínci ho vyhnali z tábora. Amálekovci mu vyplienili mesto, jeho ženy s deťmi boli v zajatí a jeho verní druhovia sa spriahli proti nemu, ba vyhrážali sa mu, že ho zabijú. V tejto krajnej tiesni sa obrátil o pomoc k Bohu a vrúcne, ako len vedel, sa modlil.

„Ale Dávid sa vzmužil v Pánovi, svojom Bohu.“ (1Sam 30,6 SSV) Dávid sám nenachádzal riešenie tejto ťažkej situácie, Boh ho však mal a ukázal mu, čo má urobiť. (PP 524.525; PP 692.693)

Náš Pane, ďakujeme, že keď sme úplne na dne, môžeme ísť k Tebe a mať istotu, že Ty máš riešenie.