Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery. Prvá kniha Mojžišova 3,6.7

Splnili ste si niekedy svoj sen? Kúpili ste si niečo, po čom ste dlho túžili a súčasne čakali, že sa dostaví pocit šťastia? Ak áno, potom určite pochopíte pocity dvoch ľudí čakajúcich na zázrak.
Muž a žena zjedli zakázané ovocie. Nastala chvíľa napätia. „Kedy to príde? Budeme ako Boh hneď alebo to bude chvíľu trvať? Kedy spoznáme sľúbené väčšie dobro?“ Podobné otázky vírili mysľou našich prarodičov. Netrpezlivo čakali, keď sa splní sľub, ktorý im had dal.
Po chvíli čakania otvorili oči a… uvideli zmenu. Sú nahí. Nahí boli vlastne aj predtým, ale vtedy sa nehanbili. Zrazu sa cítia pokorene a nepríjemne, zmocňuje sa ich pocit, ktorý im bol predtým cudzí.
Hebrejský výraz „arum“ – „chytrý“ sa veľmi podobá výrazu „érom“ – „nahý“. Je to slovná hračka. (J. Heller: Stezka ve skalách) Akoby chcel Boh ukázať, k čomu vedie prefíkanosť – zbavuje človeka dôstojnosti a obracia ho na posmech.
Naši prarodičia po chvíli napätého čakania otvorili oči a zistili, aké to je, keď človek vymení múdrosť (chochmu) za prešibanosť (arum). Nič tým nezíska. Namiesto hadom sľubovaného šťastia a novej radosti sa dostaví hanba z poznanej nahoty a pocit zvláštnej prázdnoty.

Bože, nechcem byť chytrý a nahý. Podobne ako moji prarodičia, aj ja som si uvedomil svoj omyl. Prikry ma, prosím, Tvojou múdrosťou.