Lepšie je počúvať napomínanie múdreho, než počúvať chválospev bláznov. Smiech bláznov je ako praskot tŕnia pod hrncom. Aj to je márnosť. Kazateľ 7,5.6

Máte radi kritiku? Ja nie. Radšej mám pochvalu. Život ma však učí, že by som si mal vážiť aj tých, ktorí svojou kritikou riskujú, že ich nepochopím a nahnevám sa na nich.
Šalamún nás vďaka svojej múdrosti učí vážiť si tých, ktorí majú odvahu povedať nám aj nepríjemné veci, čím riskujú náš hnev a nepriateľstvo. Nie každý totiž vie kritiku prijať, a tak sa tomuto umeniu musíme učiť.
Múdry Šalamún predkladá ešte jednu zaujímavú tému. Všíma si nebezpečenstvo neúprimnej chvály, ktorá trvá veľmi krátko. Tí, čo nás dnes chvália, zajtra nás môžu preklínať. Ešte horšie je, keď uveríme chválospevom, ktoré nevychádzajú z reality. Tu je riziko, že si začneme myslieť, že sme naozaj takí skvelí, ako nám „blázni“ pochlebujú, na základe čoho sa sami stávame bláznami.
Ako som už spomínal, s kritikou si netykám. Vďaka skúsenostiam však viem, že dopredu ma posúva skôr „napomínanie múdreho“ než „chválospev bláznov“. Problém je, že niekedy je ťažké ich rozoznať.
Napomínajme preto tak, aby naša kritika nikoho nezlomila, pričom buďme opatrní aj s pochvalami. V obidvoch prípadoch platí Ježišova rada: „Správaj sa k ľuďom tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe!“

Bože, nauč ma prijímať napomínanie ako príležitosť pre rast. Keď sa stretnem s chválou, chráň ma, prosím, pred namyslenosťou a pýchou.