Spolu s Áronom podopierali Mojžišove ruky počas boja proti Amálekovi. Pravdepodobne Máriin manžel.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Mojžišova 17,8–13; 24,12–14

Mojžiš rozkázal Jozuovi, aby bojoval proti Amálekovi. Sám sa postavil na viditeľné miesto na vrchole vysokého kopca. Boj bol dlho nerozhodný. „Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael; len čo ruky spustil, víťazil Amálek.“ (2Moj 17,11) Priebeh boja a jeho dynamiku si môžeme predstavovať rôzne. Tento príbeh zdôrazňuje, že Izrael vďačí za svoje víťazstvo nepretržitému spojeniu s nebom.

Mojžiš bol už starý muž, ktorý nevládal dlho držať zdvihnuté ruky. Áron a Chúr boli na vrchole kopca spolu s ním. Uvedomovali si jeho fyzické obmedzenia. Keď videli, že „Mojžišove ruky ochabli“ (verš 12), rozhodli sa, že mu pomôžu. Našli veľký kameň, na ktorý si Mojžiš sadol. Jeden z jednej a druhý z druhej strany podopierali Mojžišove ruky, aby „zostali zdvihnuté až do západu slnka“.

Vodcovia – v staroveku v Izraeli a dnes v cirkvi – potrebujú silnú podporu, aj keď ešte nedosiahli Mojžišov vek. Niekedy ide o fyzickú pomoc, ale častejšie potrebujú duševnú a duchovnú podporu. Viesť Boží ľud zďaleka nie je jednoduchá úloha. Vodcovia musia riešiť množstvo problémov. Ako za Mojžišových čias, aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí sa neprestajne sťažujú a sú nespokojní. Spory a konflikty tu budú stále. Vodca dokáže vytrvať len vtedy, ak bude mať okolo seba ľudí, ktorí mu pomôžu udržať neprerušené spojenie s nebom.

Pane, pomôž mi, aby som si aj dnes uvedomil, že musím podporovať vedúcich cirkvi a že modlitba za nich je to najmenej, čo pre nich dnes môžem urobiť.