Poznám tvoje skutky, tvoju námahu a vytrvalosť, aj to, že nemôžeš zniesť zlých. Preskúšal si tých, čo hovoria o sebe, že sú apoštoli, a nie sú, a zistil si, že sú luhári… Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku. Spomeň si teda, odkiaľ si padol, kajaj sa a konaj prvotné skutky; inak prídem za tebou a ak sa nebudeš kajať, pohnem tvoj svietnik z jeho miesta… Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji. Zjavenie 2,2.4.5.7

Hovorí sa, že ten, kto rád spomína, starne. Možno je to pravda. Ja si však myslím, že ten, kto zabúda na to, čo prežil, je na tom oveľa horšie.
Ján vidí obrazy opisujúce stav cirkvi v Efeze. Zároveň je to charakteristika raného kresťanstva. Veriaci bránili Ježišovo učenie pred pohanstvom, ktoré sa do mladej cirkvi snažili prepašovať tí, ktorým nešlo o vieru a Ježiša. Jednoducho zavetrili možnosť obohatiť sa na úkor iných, ktorí im vo svojej úprimnosti naleteli.
Ježiš vyzdvihuje dobré skutky a vytrvalosť veriacich v tejto fáze kresťanských dejín. Má však len jednu výčitku – bojí sa o ich lásku. Vzťah k Spasiteľovi už nie je taký, aký bol na počiatku.
Mladá cirkev ešte nemusí čeliť pokusom o genocídu, ale i tak umierajú prví mučeníci. Preto všetkým, ktorí si udržia Ježišovu lásku až do konca, ponúka ovocie zo „stromu života“. Keď niekto zomrie, Ježiš ho vzkriesi a vezme do svojho kráľovstva – do raja, v ktorom už bude smrť a umieranie minulosťou.

Pane Ježišu, ďakujem, že aj mne ponúkaš možnosť večného života. Chcem ťa vrúcne milovať až do konca.