Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám. Mat 12,5.6

Na záver rozhovoru s farizejmi, ktorí Ježišovi vyčítajú, že jeho učeníci svojím konaním znesväcujú sobotu, upriami Učiteľ pozornosť na hlavný problém, ktorý majú: „Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám.“ (Mat 12,5.6) Čo má Ježiš na mysli, keď hovorí: „Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám“? Aby sme tieto slová správne pochopili, musíme nazrieť do Starej zmluvy. V Druhej Mojžišovej knihe je napísané, ako Boh oznamoval text zmluvy, ktorú chcel uzavrieť s Izraelom. „Všetok ľud pozoroval hrmenie, blesky, zvuk rohu a dymiaci vrch. Keď to ľud videl, chvel sa od strachu. Stáli obďaleč a Mojžišovi povedali: Ty s nami hovor a my budeme počúvať. Nech s nami nehovorí Boh, aby sme nezomreli. Mojžiš odpovedal ľudu: Nebojte sa, veď Boh vás prišiel skúšať, aby ste sa ho báli a nehrešili.“ (2Moj 20,18-20) Boh hovorí všetkým. Ľudia sa však boja. Stále majú pred očami to, čo sa stalo v Egypte, keď faraón odmietol rešpektovať Božiu vôľu. Preto chcú, aby s Bohom komunikoval Mojžiš. Boh ich prianie rešpektuje. Mojžiš vystúpi niekoľkokrát na vrch, aby sa tam rozprával s Hospodinom. To však nie je veľmi efektívne. Preto Boh vyzýva Mojžiša, aby mu postavili „stan stretávania“. Vysvetlí mu, na aký účel má byť táto svätyňa určená: „Nech mi urobia svätostánok, aby som mohol bývať medzi vami. Všetko urobte presne podľa toho, čo ti ukazujem ako vzor príbytku a celého jeho zariadenia.“ (2Moj 25,8.9) Neskôr dodáva: „Tam sa budem s tebou stretávať a z vrchnáka medzi cherubmi na arche svedectva sa budem s tebou rozprávať o všetkom, čo ti prikážem pre Izraelitov.“ (v. 25) Chrám, o ktorom Ježiš hovorí, mal byť miestom stretávania s Bohom. Teraz je však Boh prítomný medzi nimi v osobe svojho Syna, Ježiša Krista. Nemusia ísť za ním do chrámu. Môžu sa s ním stretnúť v meste, na trhovisku, pri rieke, v horách i pri jazere. Boh býva medzi nimi, a oni si to nevšimli. O svojom Bohu majú iné predstavy, Ježiš im do ich modelu Boha nezapadá.
Podľa iného prekladu Ježiš hovorí: „Hovorím vám, že je tu niekto väčší než chrám.“ Farizejom vlastne hovorí, že svojím prístupom k chrámu vo chvíli, keď je medzi nimi Boh, prestupujú prikázanie: „Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh…“ (2Moj 20,4.5) Boh osobne navštívil svoj ľud, ale oni ho nepoznali a neprijali. Je to smutné. Sú takí zaujatí krásou chrámu, že nevnímajú prítomnosť Mesiáša, ktorého čakajú a na ktorého sa tešia. Pre chrámové zlato nevidia Boha, ktorý sa prechádza medzi nimi. Dokonca aj jeho zázraky považujú za dielo diabla.

Pane, rovnaké nebezpečenstvo hrozí aj mne. Tiež sa mi môže stať, že Ťa prehliadnem, pretože budem príliš sústredený na teológiu, liturgiu alebo sa budem príliš zaoberať hriechmi ľudí v mojom okolí. Pomôž mi každý deň si znovu uvedomiť, že Ty si viac ako chrám.