V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Ján 2,14–16

Boží chrám už nebol Domom modlitby, ale stalo sa z neho trhovisko. Preto to Ježiš potreboval riešiť! A riešil! Čo mi chce Boh týmto slovom Písma dnes povedať? Ako sa to môže týkať môjho života? Aj v mojom živote nastal deň, keď Boh položil základy a postupne postavil jeden úžasný chrám. Moje telo je chrámom, v ktorom chce prebývať Duch Boží. „Či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha svätého?“ Musím si položiť otázku: Akým chrámom som ja pre Boha? Rušným trhoviskom alebo pokojnou oázou? Aby som v tomto svete obstál, aby stavba môjho života stála na pevných základoch mojej viery, mal by som robiť všetko preto, aby sa mojou prioritou stal osobný vzťah s Bohom. Aby ma nepohltil svet zhonu plný akcií, život preplnený termínmi, napätím, vnútorným i vonkajším nepokojom. Aby sa môj život nestal trhoviskom a miestom plným rôznych nečistôt, mal by som premýšľať, čo urobiť už dnes. Možno aj pri pohľade na mňa vníma Ježiš potrebu niečo riešiť! Niečo „poprevracať, rozhádzať či vyhnať“! Dovolím mu to? Možno stačí začať jednoduchou modlitbou, prosbou, aby otvoril moje srdce pre pôsobenie Ducha Svätého. On túži prebývať v chráme môjho tela. Aj ten sa má stať Domom modlitby, a nie tržnicou. Výsledkom takéhoto upratovania bude pokoj a Božia prítomnosť. Stačí mi Jeho slovo, Jeho túžba, alebo bude musieť aj pri mne „upliesť bič“ z okolností a situácií?
Pane Ježišu, urob aj z môjho srdca svoj chrám a môžeš začať už dnes.
„Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.“ (Galaťanom 5,22–25)