Syn Éliho a kňaz v Síle v Samuelovej dobe. Jeho brat sa volal Pinchás.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Samuelova 1,3; 2,12– 26; 4,2–22

Éli nebol schopný dohliadať na správanie svojich dvoch dospelých synov. Sčasti to bol dôsledok zlej výchovy. Napriek tomu slúžili ako Hospodinovi kňazi, podobne ako ich otec Éli. Keď ľudia prinášali obete, ignorovali pokyny, ktoré dal Boh pre túto posvätnú úlohu. Chofni a Pinchás si vždy najprv vzali najlepšiu časť pre seba. Autor Prvej Samuelovej knihy otvorene napísal: „Éliho synovia boli ničomníci.“ (1Sam 2,12) Čítame aj o niektorých konkrétnostiach ich hriešneho správania: „Spávali so ženami, ktoré slúžili pri vchode do stanu stretávania.“ (2,22) Samozrejme, že sa o tom hovorilo. Éli dohováral svojim synom: „Od všetkého ľudu počúvam o vás samé zlé veci.“ (v. 23)

V priebehu stáročí Božie dielo najviac trpelo pre zlé skutky duchovných vodcov, ktorí mali byť príkladom. Neplatilo to len v starozmluvnej dobe alebo v Ježišových dňoch. Nemorálne praktiky bežné v stredovekej cirkvi bili do očí a o rôznych škandáloch vyvolaných duchovnými počujeme aj dnes.

„Hriech tých mládencov bol veľmi veľký pred Hospodinom.“ (v. 17) Kto sa dnes správa podobne, platí to aj pre neho. Boh chce, aby sme mali úctu k svätým veciam. Od tých, ktorí mu chcú slúžiť, vyžaduje vysoký morálny štandard.

Milujúci Otče, odpusť mi, ak som niekedy zaobchádzal so svätými vecami bez úcty.