Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov, Boha bojových šíkov Izraela, ktorého si hanobil. Dnes ťa vydá Hospodin do mojej moci, zabijem ťa a zotnem ti hlavu. Prvá Samuelova kniha 17,45.46

Sila je v živote dôležitá, ale nie vždy je zárukou víťazstva. Okrem rozumu rozhoduje o výsledku našich bojov aj motivácia, pre ktorú sa vydávame do boja.
Aj o tom hovorí príbeh Dávida s Goliášom. Dávid neverí vlastným očiam a ušiam, keď obrovský Filištínec uráža Boha a Izraeliti sa ho boja. Každé ráno vyzýva Hebrejov na boj, ale ani jeden z nich nemá odvahu sa mu postaviť. Tak to teda nie!
Len čo Goliáš zbadá Dávida, začne sa smiať: „S takýmto chlapcom mám bojovať? To nemáte nikoho schopnejšieho?“ Jeho povýšenecký postoj sa mu však čoskoro vypomstí.
Tento chlapec je chytrý a šikovný. Roky pasie stáda svojho otca a bráni ich dokonca aj pred levmi. Jeho najsilnejšou zbraňou je však viera, dodáva mu odvahu. A práve tá mu pomôže poraziť Goliáša.
Potom už všetko naberá rýchly spád. Z praku vyletí kamienok, obra omráči, pričom je to len okamih a Dávid mu jeho mečom utne hlavu.
Naši predkovia skrz rovnakú vieru zahnali Turkov ďaleko od hraníc. Bola to viera, čo im dodala odvahu v prípade potreby položiť za svojho Boha a svoju vlasť aj život. Nechýba nám dnes takáto viera a odvaha?
Každý sa občas musí postaviť zoči-voči svojmu „Goliášovi“. Samotná sila často nestačí. Dávidov príbeh ukazuje, že ak chcem zvíťaziť, potrebujem s istotou vedieť, prečo mám vlastne riskovať.

Bože, keď sa stretnem so svojím protivníkom, chcem sa ako Dávid spoliehať na Tvoju pomoc. Pomôž mi, prosím, aby moja viera bola odvážna a súčasne rozvážna.