„Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti.“ Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.

Lukáš 24,48–50

Ježiš posiela svojich učeníkov „do sveta“. Chce, aby sa o svoju vieru delili s každým, koho stretnú. Chce, aby ponúkli svoje spoločenstvo všetkým, ktorí majú záujem o ich príbeh. Skôr ako odídu, majú počkať, kým na nich Ježiš zošle Ducha Svätého.

V knihe Skutky apoštolov Lukáš opisuje, ako sa učeníci opäť stretli „v hornej miestnosti“, desať dní sa spolu modlili, vyznávali svoje hriechy a čakali na dar Ducha Svätého.

Po desiatich dňoch sa dočkali. „Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2,2–4)

Ako sa prejavila moc Ducha Svätého? Lukáš píše: „Tí, čo prijali jeho slovo, boli pokrstení a v ten deň sa pridalo k nim asi tritisíc duší.“ (Sk 2,41)

Ak chcem byť dobrým „anjelom“– poslom, ktorý prináša „evanjelium“, dobrú správu o možnosti získať občianstvo vo večnom nebeskom kráľovstve, musím najprv prijať „moc Ducha Svätého“. Ježiš ju ponúka všetkým, ktorých povoláva do služby. Ak prijmem jeho pozvanie, zažijem podobnú radosť, akú prežívali učeníci na Turíce.