Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám… Zjavenie 2,7

Občas sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú poruchu sluchu. Buď počujú málo, alebo nepočujú vôbec. Najväčší problém majú tí, ktorí si svoj hendikep odmietajú pripustiť a tvrdia, že počujú dobre.
Podobný problém môže nastať aj s tým, čomu kresťania hovoria „duchovný sluch“. Je to schopnosť načúvať Božiemu hlasu, ktorý sa prihovára každému z nás. Zrejme táto schopnosť nie je samozrejmá ani jednoduchá, inak by Ježiš túto výzvu neopakoval sedemkrát.
Boh si vyberá rôzne spôsoby, ako sa nám prihovára. Niekoho osloví cez videnie ako Jána, k inému sa prihovorí cez sny. Niekedy s nami komunikuje prostredníctvom iných ľudí, najčastejšie sa nám však prihovára skrze Bibliu.
Možno práve v tejto pestrosti môže byť problém. Ak sa totiž zameriam len na jeden druh komunikácie, môžem dôjsť k záveru, že so mnou Boh nehovorí.
Kniha Zjavenie oslovuje budúcich víťazov. Obracia sa na ľudí, ktorí sa nedajú odradiť posmechom iných, ale hľadajú svoj spôsob, ako môžu počuť, čo Duch hovorí nielen cirkvám, ale aj im. Ježiš hovorí, že ak s ním chcem komunikovať, potrebujem len jedno – uši a ochotu počúvať.
„Stačí chcieť.“ Boh chce odo mňa tak málo, a aj s tým mám niekedy problém. Často viem, čo by som mal, ale… Preto mám veľmi rád uistenie apoštola Pavla: „Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči.“ (Fil 2,13)

Pane Ježišu, často počúvam radšej lichôtky a rôzne ponuky ako Teba. Pomôž mi zmeniť to.