Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil?

Lukáš 9,25

Ježiš vo svojich kázaniach často kladie zaujímavé otázky. Jedna z nich sa týka zmyslu života. Mnohí ľudia sú presvedčení, že k tomu, aby boli šťastní, potrebujú mať veľa vecí. Najlepšie by bolo, keby vlastnili „celý svet“. Je to pravda?

Najmä vo veľkých mestách stretávam ľudí s tvárami strhanými z neustáleho zhonu. Väčšina z nich má dobrú prácu, byt, auto a niektorí aj chatu na vidieku… Majú všetko, čo potrebujú pre šťastný život. Ale nevedia to. Sú takí pohltení túžbou mať viac, že si ani neuvedomujú, že majú dosť na to, aby sa mohli tešiť z toho, čo majú.

Ak chcem získať „celý svet“, na konci svojej pozemskej existencie zistím, že mi život unikol pomedzi prsty. Uvedomím si, že čas, ktorý som dostal, som premárnil naháňaním sa za zbytočnosťami. Nezískal som „celý svet“ a v honbe za ním som stratil večnosť.

Pred niekoľkými rokmi som sa trápil otázkou, kde budeme s manželkou bývať, keď odídem do dôchodku a budeme musieť opustiť služobný byt. V noci som rozmýšľal, aké riešenie by bolo najlepšie. Táto starosť mi nedala spať. Často som sa budil. Jeden hlas mi radil, aby som si s tým nerobil starosti a svoj život zveril Bohu. Druhý ma stále presviedčal, že ak sa o seba nepostarám sám, nikto mi nič nedá.

Časom som si uvedomil, že „bývanie na dôchodku“ sa pre mňa stalo oným „celým svetom“, o ktorom Ježiš hovorí. Nakoniec som sa rozhodol počúvnuť prvý hlas. Dnes žasnem nad tým, ako sa o nás Boh dokázal postarať.