Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo.

Lukáš 5,12.13

Malomocenstvo malo v Ježišovej dobe zvláštnu príchuť. Každého, kto sa nakazil touto chorobou, pokladali za nečistého. Považovali ho za veľkého hriešnika. Prečo inak by ho Boh tak prísne potrestal?

Tento názor bol dôsledkom nesprávneho pochopenia Mojžišovho zákona, ktorý za nečistotu nepovažoval hriešnosť, ale možnosť nákazy – infekciu. Prostredníctvom „zdravotných zákonov“ Boh chránil Židov pred epidémiou. Ak chcete dôkaz, pozrite sa do stredoveku. Väčšina morových epidémií, ktoré postihli Európu, sa Židov netýkala. Boli chránení práve tým, že rešpektovali rady, ktoré im dal Boh prostredníctvom Mojžiša.

Malomocný prichádza k Ježišovi so zvláštnou prosbou. Čakal by som, že požiada o uzdravenie. On však prosí Ježiša, aby mu vrátil čistotu.

Mnohí dnes hľadajú stratené zdravie. Keď nepomáhajú lieky, sú ochotní urobiť čokoľvek, aby sa uzdravili. Nedivím sa im. Keby som nepoznal Ježiša, asi by som robil to isté.

Malomocný si uvedomil, že mu viac záleží na čistom svedomí ako na uzdravení. Krutá choroba ho naučila vidieť časný život vo svetle večnosti. Po duchovnej čistote túži viac ako po uzdravení tela.

Ak prídem k Ježišovi s rovnakou prosbou, budem počuť: „Chcem, buď čistý.“ Poznám ľudí, ktorí boli po takomto stretnutí s Ježišom uzdravení. Čisté svedomie je totiž účinný liek proti stresu i niektorým chorobám.