Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ Marek 10,26.27

V úvode verša k dnešnému zamysleniu čítame o stupňovanej hrôze Ježišových učeníkov, ktorá sa prejavuje v ich otázke: „Kto teda môže byť spasený?“ Ježišovi nasledovníci boli svedkami Pánovho rozhovoru s boháčom. Videli, ako u Majstra nepochodil tento bohatý, zbožný a vysoko morálny človek, a teraz sa im zdá spása nedosiahnuteľná. Keď pred Bohom neobstál ani taký elitný veriaci, tak kto potom môže byť spasený? Ježiš zdeseným učeníkom dáva za pravdu: „Ľuďom je to nemožné…,“ potom však dodá, „ale Bohu nie, lebo Bohu je všetko možné.“ Učeníci sú tak na jednej strane Kristom zbavení ilúzií a falošných istôt, ak ide o ľudské kvality a ľudskú možnosť dosiahnuť spasenie. No na strane druhej sú privedení k istote zakladajúcej sa na viere v bezmedznú Božiu moc.
Poďme aj my dnes touto cestou istoty viery.

Pane, keď sa pozerám na seba, potom neviem, ako by som mohol byť spasený. Keď však vzhliadam k Tebe a tomu, čo si pre mňa vykonal a konáš, potom neviem, ako by som mohol byť stratený.

Petr Rohan