…nechceli ťa poslúchať a nepamätali na tvoje predivné skutky, ktoré si konal s nimi. Zatvrdili si šije, vzali si do hlavy, že sa vrátia do svojho otroctva v Egypte. Ty si však Boh, ktorý odpúšťa, ktorý je milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti, a tak si ich neopustil. Nehemiáš 9,17

„Errare humanum est“ (mýliť sa je ľudské), hovorí známe latinské príslovie. Skutočne, človeka bez chýb si ani nevieme predstaviť (možno s výnimkou Chucka Norrisa, o ktorom koluje mnoho vtipov). V živote skrátka neustále robíme chyby a niekedy stále dookola tie isté. Vraciame sa k prekonaným zlozvykom, zanechaným slovám či myšlienkam. Robiť chyby je síce ľudské, ale nie je to dobré. Pretože neustále padáme, potrebujeme vždy znova vstať. Dôležité je nerobiť vedome krok späť v ťažkých situáciách, keď je za nami „Egypt“ a pred nami „púšť“. Každý máme svoju predstavu o šťastí, o svojej „zasľúbenej krajine“ a Boh našu predstavu dobre pozná.
Na ceste púšťou, pokiaľ ňou práve prechádzame, je kľúčové dôverovať Mu. Pomocou nám môže byť vedomie, že hoci sme už stokrát zlyhali a obrátili sa k Bohu chrbtom, On bol k nám „milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti“, ako píše Nehemiáš. Predstavu pravého šťastia teda nemusíme pripisovať „Egyptu“, ktorý už máme za chrbtom, ale môžeme ísť vpred s Bohom, ktorý odpúšťa a neopúšťa.

Drahý Pane, ďakujem za Tvoju dobrotu v mojom živote. Chcem Ti stále dôverovať a aj dnešným dňom prejsť s Tebou.

Martin Turčan