Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu!

Lukáš 17,3

„Daj si pozor!“ Túto vetu vyslovíme, keď niekomu z našich priateľov hrozí nebezpečenstvo. Ak viem, že je niekto v nebezpečenstve, je mojou povinnosťou varovať ho. V šachu platí pravidlo, že keď ohrozujem súperovho kráľa, musím ho upozorniť slovom „šach“. A neplatí to len v šachu.

Ježiš nás upozorňuje, že robíme zle, keď vidíme, že „brat“ hreší, a my mlčíme. Mlčaním sa s ním stotožňujeme a časom sa sami môžeme stať zlými.

Ak vidím, že môj brat robí niečo zlé, mal by som mu to povedať. To však nie je všetko. Ak na moje varovanie zareaguje pozitívne, mal by som mu ponúknuť pomoc v jeho boji s hriechom. Cieľom môjho napomenutia nie je odsúdenie, ale náprava. Ak sa hriech môjho brata týka mňa, mám mu odpustiť.

Pojem hriech sa z nášho slovníka už dávno vytratil.

Boží zákon už nikomu nič nehovorí. Nemáme základ, na ktorom by sme postavili to, čo sa kedysi nazývalo morálka alebo dobré mravy.

Ježiš vie, že každý z nás túži žiť v rodine, ktorá nás miluje a prijíma. Radí nám, aby sme sa naučili aktívne vytvárať dobré vzťahy a prostredie tým, že svojim blížnym budeme slovami a skutkami pripomínať princípy Božieho kráľovstva.

Nikto z nás nie je imúnny voči zlu a jeho schopnosti infikovať nás. Preto si musíme navzájom pomáhať. Navzájom sa varovať i odpúšťať si. Tak to robí aj Ježiš – napomína nás a zároveň nám odpúšťa. Ďakujem mu za to.