Nato povedal Ježiš Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.“

Lukáš 5,10

Raz na jar som sa viezol autobusom okolo Těrlickej priehrady. „Mami,“ ozval sa odrazu hlas malého dievčatka, „prečo tí ľudia chytajú žaby a dávajú ich do vedier? Sú zlí?“ Mamička dcérke vysvetlila, že to sú dobrovoľníci, ktorí žabám neubližujú, ale zachraňujú ich. Keby ich nepochytali a nepreniesli cez cestu, väčšina z nich by zahynula pod kolesami prechádzajúcich áut.

Dievčatko chvíľu mlčalo a potom sa pýtalo ďalej: „Mami, ale v televízii hovorili, že ľudia jedia žabie stehienka. Je to pravda?“ Mama jej vysvetlila, že niektorí ľudia žaby naozaj jedia, ale určite nie tí, ktorých vidí z autobusu. V tej chvíli sa dievčatko spokojne usmialo.

Na tento príbeh som si spomenul, keď som po dlhom čase čítal Ježišove slová adresované Petrovi a vlastne každému, kto sa rozhodol vierou prijať Ježiša za garanta svojej budúcnosti.

Peter sa má stať rybárom ľudí. Keď som to ako malý chlapec čítal, mal som iné predstavy o tom, čo to znamená. A interpretácie niektorých ľudí boli desivé.

Viera môže byť zneužitá. A neraz aj bola. To však nemá nič spoločné s tým, čo má na mysli Ježiš. Rybár má pomáhať ľuďom, ktorých „uloví“. Ide o podobnú pomoc, akú som pozoroval z okna autobusu.

Súčasné kresťanstvo nemá v našej krajine dobrú povesť. Možno aj preto, že v minulosti niektorí kresťania nesprávne pochopili Ježišove slová a namiesto toho, aby ľuďom pomáhali, škodili im.

Keď si však predstavím dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú v organizáciách ako ADRA, Charita alebo Armáda spásy, viem, že dobrí rybári ešte nevymreli.