Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal, pretože si ma získal aj Kristus Ježiš. Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu pre cenu nebeského Božieho povolania v Kristovi Ježišovi. Filipanom 3,12–14

Veriaci človek nemá patriť do „kategórie” tých, ktorí sú nečinní. Máme Boha, ktorý je plne aktívny a cieľavedomý a je zrejmé, že len vtedy môžeme žiť na jeho slávu, keď aj nás budú charakterizovať podobné vlastnosti.
Podstatnou myšlenkou dnešného textu je aj to, čo si o sebe myslíme. „Bratia, ja si nenamýšľam…”
Pavol si nemyslel, že by už dosiahol vytýčený cieľ, a preto usilovne pokračoval vo svojom diele.
A ako je to s tebou? S tvojimi vytýčenými cieľmi v živote a s tvojou aktivitou? Je čas pokračovať alebo založiť si ruky? Martin Luther prehlásil: „Keby som vedel, že zajtra sa svet rozpadne na kusy, aj tak by som zasadil jabloň…“ Venuj sám sebe niekoľko minút na uvažovanie a opýtaj sa seba samého: Nachádzam sa na tom správnom mieste vo svojom živote? Čo je pre mňa najdôležitejšie? Som ochotný podriadiť v živote všetko tomu, čo je najpodstatnejšie? Alebo dovolím, aby moja životná sila bola naďalej roztrúsená tak, aby mi nezostala energia na to najdôležitejšie?

„Orol, ktorý krúži nad dvomi zajacmi naraz, nedostane ani jedného.”

Oliver Popovič