Kým to hovoril, prichádzal k nemu zástup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“

Lukáš 22,47.48

Keď sa priatelia stretnú, pozdravia sa bozkom. V mnohých kultúrach je to tak dodnes. V tomto prípade však Judáš bozk zneužil. Použil ho ako znamenie smrti.

Ježiš to vedel. A predsa dovolil svojmu zradcovi, aby ho objal a pobozkal. Tým mu dal opäť najavo, že vie o jeho zrade. Podľa Matúša ho dokonca nazval „priateľom“ (Mt 26,50). Akoby mu stále dával šancu vrátiť sa medzi učeníkov a získať istotu večného života.

Pre mňa je tento príbeh varovaním, aby som nebol naivný a nemyslel si, že ak sa na mňa niekto usmeje alebo ma dokonca objíme, musí to byť môj priateľ. Ježiš ma učí, aby som bol ostražitý a dával si pozor, komu dôverujem.

V tomto príbehu sa skrýva aj ďalšie ponaučenie. Mohlo by sa nám zdať, že Ježiša zradil iba Judáš. Dozvedáme sa však, že o chvíľu od neho utečú všetci. Aj oni dostanú od svojho Majstra ďalšiu šancu. Na rozdiel od Judáša ju využijú. Boh chce, aby som aj ja dal novú šancu tým, ktorí ma sklamali.

Ježiš videl do srdca Judáša i ostatných učeníkov. Vedel, že Judáš novú šancu nevyužije. Napriek tomu mu ju ponúkol a dokonca dovolil, aby ho pobozkal. Taká je jeho láska k nám.

Premýšľam o tom, koľkokrát som sa zachoval voči Ježišovi ako Judáš alebo som ho zaprel ako Peter. Uvedomujem si, že nie som lepší. Preto ďakujem Ježišovi, že mi dáva ďalšiu príležitosť. Chcem ju využiť.