Sviecou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku. (Žalm 119,105)

„Nijaká iná kniha nie je oddávna vystavená toľkým útokom ako Biblia. Celé generácie intelektuálov sa snažili zdiskreditovať ju. Diktátori ju vyhlasovali za protizákonnú a prenasledovali tých, ktorí ju čítali. Jej útržky prepašované do väzenských ciel pôsobili na srdce nemilosrdných vrahov a premieňali ich na láskavých a svätých ľudí.“
Tieto slová napísal Charles Colson, ktorý ako jeden z obvinených v tíme prezidenta Nixona bol po afére Watergate uväznený. Tam spoznal hodnotu Božieho slova a uveril v Ježiša ako svojho Spasiteľa. Po svojom prepustení v roku 1973 sa rozhodol šíriť Bibliu medzi väzňami, a tak založil organizáciu, ktorá dnes pracuje vo vyše 100 krajinách a má 40-tisíc spolupracovníkov. Božie slovo sa tak dostalo aj k väzňom v žalároch a pracovných táboroch za železnou oponou. Jedným z nich bol sovietsky disident Anatolij Šaranskij, väznený od roku 1977 na Sibíri. Dostala sa k nemu malá zbierka žalmov, ktorá – ako neskôr povedal – sa mu stala v ťažkom táborovom prostredí jediným zdrojom útechy a sily. Keď ju uňho dozorcovia našli, odpykal za to v krutých podmienkach 130 dní na samotke. Aj keď o túto knihu prišiel, čoskoro získal inú, ktorú mu tiež chceli vziať. Stalo sa to v roku 1986, keď ho vymenili za doživotne väzneného českého špióna v USA. (Výmena sa uskutočnila vo februári 1986 v Berlíne.) Šaranskému táborový dozorca žalmy zlostne vytrhol a odhodil do snehu. On sa však na knihu hodil, prikryl ju svojím telom a povedal, že radšej sa zriekne slobody, než by opustil knihu, ktorá preňho znamenala život.
Čo pre teba znamená Biblia? Je to Boží list, z ktorého môžeš denne čerpať silu, útechu a nádej.

Pane, ďakujeme za Tvoje slovo. Prosíme, otvor nám zrak, aby sme rozumeli radám, ktoré sú pre nás životom na ceste za Tebou.

Jiří Drejnar