Prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu. Žalmy 43,5

Počuli ste v poslednom čase niekoho použiť známe príslovie: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto?“ Nechceli by sme niekedy – hlavne v prípade tých druhých tie „Božie mlyny“ zrýchliť, a pri nás radšej zase spomaliť?
A vôbec – ako to vlastne je? Čakáme na Boha, kedy prejaví svoju objektívnu spravodlivosť alebo skôr čaká On na nás?
Bol som svedkom diskusie, v ktorej sa hovorilo práve o tom, či je Boh spravodlivý. Všetci sa zhodovali na tom, že to tak je, ale len do chvíle, keď do diskusie vstúpil jeden starší muž. Tak, ako to vedel len on, na prekvapenie všetkých ostatných povedal: „My tu hovoríme, že Boh je spravodlivý. A pritom nie je! Pretože keby bol spravodlivý, tak by nás všetkých zašliapol ako žabu.“
Pripomeňme si to, keď sa budeme (samozrejme smerom k tým druhým) dovolávať „Božích mlynov“. Nespomeniem, že tie „Božie mlyny“ melú nielen tých druhých, ale aj nás. A buďme vďační, že nad Božou spravodlivosťou je ešte jeho milosrdenstvo, bez ktorého by tu skutočne nikto z nás nebol.

Bože, ďakujeme Ti za Tvoje milosrdenstvo, ktoré nám aj dnes chceš vo svojej láske ponúknuť. Vďaka, že trpezlivo čakáš, kým si uvedomíme, že naša spása stojí predovšetkým na Tebe a nie na „Božích mlynoch“, ktorých sa tak často dovolávame…

Libor Škrla