Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom. Naveky zachovám jeho rod, jeho trón bude trvať, kým budú nebesia.

Ž 89,21.30

V Dávidových žalmoch je vystihnutá celá škála skúseností, od hlbokého vedomia viny a sebaodsúdenia po najvznešenejšie vyznanie viery a najvrúcnejšie spoločenstvo s Bohom. Zo záznamu o Dávidovom živote je zrejmé, že hriech prináša len hanbu a žiaľ a že Božia láska a Božie milosrdenstvo prenikajú do najväčších hĺbok, z ktorých Boh dvíha kajúcneho človeka, aby vierou mohol byť prijatý medzi Božie deti. Zo všetkých ubezpečení Božieho slova je záznam o Dávidovom živote jedným z najdojímavejších svedectiev o Božej vernosti, spravodlivosti a o Božom milosrdenstve.

Dávid a jeho rod dostali slávne zasľúbenia, ktoré siahajú do večnosti a ktoré nachádzajú svoje konečné naplnenie v Kristovi. Hospodin hovorí: „Svojmu sluhovi Dávidovi som prisahal, že moja ruka bude stále pri ňom a posilní ho moje rameno… Moja vernosť a milosť bude s ním a v mojom mene vyvýši sa jeho roh. Položím jeho ruku na more a na veľtok jeho pravicu. Bude na mňa volať: Ty si otec môj, môj Boh a skala mojej spásy. Ba ustanovím ho prvorodeným, najvyšším pre kráľov zeme. Naveky zachovám mu svoju milosť a moja zmluva ostane s ním pevná.“ (Ž 89,4.22.25–29) (PP 574.575; PP 753.754)

Verný Bože, ďakujeme za každé zasľúbenie, ktoré nachádzame v Tvojom slove a ktoré nám dáva novú nádej.