Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké. Matúš 11,28–30

Jedným z paradoxov života na tomto svete je, že tí, ktorí sa najviac namáhajú, pracujú a usilujú, bývajú najviac unavení a frustrovaní. Poznáme to, „za dobrotu na žobrotu“, „to mám za to všetko…“.
Nech už v živote budeme robiť čokoľvek, akokoľvek poctivo a kreatívne, no bez obsahu, ktorý nášmu úsiliu dáva Boh, bude to mať nádych márnosti. Po čase budeme rozčarovaní a sklamaní a budeme si klásť otázky o zmysle toho všetkého. O zmysle ľudského usilovania písal psychiater Viktor Frankl, ktorý poznal, že nezmyselnosť vedie k „noogénnej neuróze“ (chýbajúci zmysel života).
Ježiš nám ponúka zmysel života: „Poďte ku mne.“ Pozývať k sebe nás môže iba živá bytosť. Najväčší objav nášho života (ktorý by mali urobiť aj kresťania), je možnosť osobne prísť k živému Kristovi. On nám dá „odpočinok“ – pokoj, zmysel, radosť.

Bože, pripájam sa k modlitbe Augustína: „Stvoril si nás pre seba, a nepokojné je srdce naše, kým nespočinie v Tebe.“ Dovoľ mi teraz v Tebe spočinúť.

Josef Hrdinka