Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu položiť na neho ruky, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich.

Lukáš 20,19

Náboženskí predstavitelia Izraela sa zjednotili v tom, že Ježiš musí zomrieť. Najradšej by ho zabili hneď, ale báli sa „ľudu“. Títo jednoduchí a nevzdelaní ľudia totiž Ježiša milovali.

Zákonníci a veľkňazi vedeli, že Ježiš je Mesiáš. Všetky predpovede, ktoré o ňom čítali v Písme, sa naplnili. Napriek tomu sa postavili proti svedectvu prorokov a radšej sa pridŕžali tradičného výkladu.

Často dostávam otázku, aký je to hriech proti Duchu Svätému, o ktorom Ježiš hovorí, že nemôže byť odpustený. Myslím, že jednu odpoveď nachádzame v postoji týchto duchovných vodcov. Vedia, že Ježiš prináša šancu na oživenie vzťahu s Bohom. Vedia, že prináša spásu – a predsa ho odmietnu a chcú sa ho zbaviť.

Hriechom proti Duchu Svätému je zámerné odmietanie pravdy, ktorú poznám. Je to zapchávanie si uší, keď mi Boh chce ukázať, čo mi zatvára bránu nebeského kráľovstva. Nie je to len nejaký konkrétny čin, ale dlhodobé odmietanie svetla, ktoré sa časom stane súčasťou životného štýlu.

Židovskí kňazi, ktorí sa rozhodli Ježiša zavraždiť, bojujú v mene Boha proti samotnému Bohu. A nie je to len ich problém. V každej generácii veriacich sa nájdu ich horliví nasledovníci. Ak neveríte, pozrite sa do dejín kresťanstva.

Aj ja môžem hrešiť s Božím menom na perách a myslieť si, podobne ako židovskí vodcovia, že účel svätí prostriedky. Ako tomu predísť? Najlepšie aktívnou spoluprácou s Ježišom. Prišiel šíriť dobro a radosť. Ja sa k nemu môžem pridať.