Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Povedal si: „Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz a pi…“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?“ Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.

Luk 12,16–21

Kristus týmto podobenstvom ukázal nerozvážnosť tých, ktorým sa pozemský svet stal všetkým. Boháč mal celý svoj majetok od Boha. Neuvedomoval si, že správcom majetku ho urobil Boh, aby pomáhal chudobným. Svojím majetkom mohol zmierniť biedu na mnohých miestach.

Boháč žil a plánoval sebecky. Svoju budúcnosť videl dobre zabezpečenú, a preto myslel iba na to, ako si ochrániť a užívať svoj majetok. Za bohatstvo si nemohol predĺžiť život. V jedinom okamihu stratilo preňho cenu všetko, čo dlhý čas hromadil. Svojím sebecky zameraným životom odmietol Božiu lásku.

Žiť len pre seba znamená zahynúť. Chamtivosť a túžba po vlastnom prospechu oddeľujú človeka od zdroja života. Ježiš v nás prebúdza túžbu rozdávať a obetovať sa v záujme iných. Preto povedal: „Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku. Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti.“ (Luk 12,15) (KP 198–200; COL 256–259)

Mocný Bože, prebuď v nás túžbu rozdávať.