Jozua, syn Núna, a Kaléb, syn Jefunneho, dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho a celej pospolitosti Izraelitov povedali: Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá. Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom. Štvrtá Mojžišova kniha 14,6-8

Už ste niekedy premýšľali, prečo niektorí ľudia reagujú tak optimisticky? Ja som došla na dva závery: buď majú málo informácií, alebo sa spoliehajú na dôveryhodný zdroj.
Jozua a Kaléb boli súčasťou skupiny dvanástich mužov, ktorí šli preskúmať zasľúbenú zem. Správa po návrate bola jasná, len oni dvaja mali iný názor.
Ale kde sa vzal ich optimizmus? Boli na iných miestach?
Videli čosi iné než ostatní? Nie. Mali rovnaké informácie, ale spoliehali sa na dôveryhodný zdroj, vďaka ktorému verili, že to je zem, ktorú im dal Hospodin. Áno, v tom je tajomstvo ich optimizmu.
V Bohu ako dôveryhodnom zdroji bolo a je tajomstvo odhodlania tých, čo stáli a stoja tvárou v tvár ťažkým životným situáciám.

Nebeský Otče, daj mi, prosím, detskú dôveru a Tvoj pokoj, keď v živote budem prežívať situácie, ktoré sa mi budú zdať neriešiteľné.

Marcela Fürstová