Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili, aby sa ho dotkol. Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči, položil naňho ruky a spýtal sa ho: Vidíš niečo? A on otvoril oči a povedal: Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy, ale chodia. Znovu mu položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne. (Mar 8,22-25)

Táto správa o uzdravení slepého je jediné miesto v Biblii, ktoré opisuje Ježišov zázrak vykonaný v dvoch etapách. Najprv slepému otvoril oči. Ten však videl všetko nejasne a rozmazane. Až Jeho druhý dotyk spôsobí, že muž vidí veci zreteľne a jasne.
Keď pomyslím na ostatné Ježišove zázraky, kladiem si otázku, prečo tohto slepého muža neuzdravil už na prvý raz. Čo tým sledoval? Možno tým chcel naznačiť, že nie vo všetkých situáciách môžeme počítať s okamžitou zmenou. Priznajme si, že keď sa obraciame k Bohu o pomoc, máme väčšinou vlastnú predstavu nielen o tom, ako by to mal urobiť, ale niekedy aj o tom, kedy by to mal urobiť. Keď sa tak nestane, strácame trpezlivosť a poľavujeme v modlitbách. Neuvedomujeme si, že takéto správanie je prejavom nedôvery; že Bohu nedávame priestor a čas, aby na naše volanie odpovedal. Na problém sa pozeráme z pohľadu danej chvíle, zatiaľ čo On pozná súvislosti a vidí veci nadčasovo. On nikdy nepríde s riešením predčasne, ale ani neskoro. Ktosi skúsený povedal, že múdry kresťan nie je ten, kto vždy všetkému rozumie, ale ten, kto vždy Bohu dôveruje.
„Všetci, ktorí sa hlásia k viere v Boha a vo všetkých životných situáciách sa mu s dôverou zverujú do Jeho starostlivosti, sa počítajú medzi skutočne kresťansky premýšľajúcich Ježišových nasledovníkov.“ (Max Planck)

Pane Ježišu, uč ma, prosím, trpezlivosti, keď k Tebe volám a prosím o pomoc. Uč ma väčšej dôvere, pretože len Ty vieš, kedy a ako mi máš odpovedať. Ďakujem Ti za všetky vypočuté modlitby. Pomáhaj mi pri mojom čakaní na Tvoju odpoveď.

Jiří Drejnar