Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. Evanjelium podľa Matúša 24,35

Boh sa nám prihovára svojím Slovom. V ňom sa nám jasne zjavuje jeho charakter, jeho zaobchádzanie s ľuďmi i slávne dielo vykúpenia. V Božom slove sú zaznamenané dejiny patriarchov, prorokov a iných svätých mužov z dávnej minulosti. Boli to ľudia „utrpeniu podrobení ako aj vy“ (Jak 5,17). Poznávame, že aj oni museli premáhať podobné sklamania ako my, že aj oni podliehali pokušeniam, a predsa znova povstávali a z Božej milosti aj víťazili. Keď o tom uvažujeme, bývame povzbudení vo svojom úsilí o spravodlivosť. Duch, ktorý ich inšpiroval, pri čítaní o ich skúsenostiach, svetle, láske, požehnaní a práci, ktorú z milosti smeli vykonávať, roznecuje v nás plameň svätého nasledovania i túžbu podobať sa im charakterom, žiť s Bohom tak, ako s ním žili oni.
Ježiš povedal o starozmluvných spisoch – a o koľko viac to platí o novozmluvných: „Ony svedčia o mne“ (Ján 5,39), o Vykupiteľovi, o tom, ku ktorému sa upína naša nádej na večný život. Áno, celé Písmo hovorí o Kristovi. Od prvého záznamu o stvorení… až po záverečné zasľúbenie: „Prídem skoro“ (Zj 22,12), čítame o jeho dielach a počúvame jeho hlas. Ak chcete poznať Spasiteľa, študujte Písmo. Naplňte si srdce Božími slovami. Ony sú živou vodou tíšiacou váš pálčivý smäd. Ony sú živým chlebom z neba. (SC 87.88; CK 58.59)

Vďaka, Bože, že cez Tvoje slovo môžeme poznávať Spasiteľa a učiť sa ako žiť.