Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: „Pane, máme udrieť mečom?“ A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: „Prestaňte už!“ Potom sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho.

Lukáš 22,49–51

Učeníci nechápali, čo sa deje. Ich Majster mal moc zničiť nepriateľov. Čakali, že sa bude brániť. Boli ochotní pomôcť mu. Ježiš sa však bez akéhokoľvek odporu nechal zajať.

Lukáš taktne zamlčí meno učeníka, ktorý prvý vytasí meč, aby bránil Majstra. Ján je vo svojom evanjeliu otvorenejší a pokojne to prezradí: „Vtedy Šimon Peter, ktorý mal meč, vytasil ho, sekol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.“ (Jn 18,10)

Všetci očakávajú, že Ježiš sa začne brániť. Veria, že svojou božskou mocou ochromí nepriateľov. No Ježiš ju radšej použije na uzdravenie zraneného protivníka. To nečakali. Sú zmätení. Keď vidia, ako sa Ježiš necháva zajať, jeden po druhom sa vytratia. Nakoniec pri ňom zostane len Peter a o kúsok ďalej sa v dave prizerajúcich skrýva Ján.

Áno, Mesiáš mohol svojou mocou usmrtiť všetkých svojich nepriateľov. Už dávno mohol zničiť pôvodcu všetkého zla – diabla. Ale to nie je jeho štýl. Nemá rád násilie a zabíjanie. Svoju božskú moc radšej používa na uzdravenie a obnovu života.

Ježiš chce, aby sme skôr, než niečo podnikneme, premýšľali o tom, čo naše konanie spôsobí.

Keby Peter Ježiša počúval, nemusel vytasiť meč. Mohol zostať pokojný, pretože by bol vedel, že to všetko je súčasťou Božieho plánu.