Bedlite, stojte pevne vo viere, vzmužte sa a buďte silní! (1Kor 16,13)

A bol tu ten výnimočný deň. Tešila som sa naň už dlhší čas. Chceli sme si s manželom urobiť „deň pre seba“. Určito to poznáte. Podmienkou tohto nášho spoločného výletu bolo stretnutie.
Prečo? Manžel bol v práci a naplánoval ho až na poobedie. Ja som mala ešte niečo vybaviť a potom za ním prísť autobusom. Zbežne som nahliadla do cestovného poriadku. „Odchod 14.35. Výborne, to stíham“, konštatovala som spokojne a odišla za svojimi povinnosťami. Keďže mám rada presne naplánovaný deň, teším sa, keď sa nič podstatné nemení.
Keď k tomu pripočítate vidinu niečoho pekného, no jednoducho jedna báseň. Určite si dokážete predstaviť, ako spokojne, s blaženým výrazom mierim decentným tempom na zastávku. Letmý pohľad na hodinky plný spokojnosti, ako krásne som to stihla. „Ale prečo tu nikto nie je? To nič. Asi o takomto čase necestuje veľa ľudí.“ Tieto vety mi len tak krátko a tichučko vírili mysľou.
Po chvíľke začali naberať na hlasitosti, pretože na zastávku ani po desiatich minútach nikto neprišiel a čas odchodu autobusu už uplynul. Svoju naštrbenú istotu som mohla obnoviť len jedným spôsobom, a tak som si nasadila znova okuliare a z najbližšej vzdialenosti som sa pozrela do cestovného poriadku.
Čo myslíte? Správne, zle som sa pozrela. Odchod nebol o 14.35, ale 14.55. Aha! Ešte mám však niekoľko minút. A tak som ich využila na uvažovanie o viere. Prečo o viere? Stojím tu na zastávke a verím, že autobus určite príde. Som tu nevedomky skôr. Ako viacerí z nás čakám, že moja viera sa naplní, ale som tu nesprávne, a to svojou vinou. Niečo som prehliadla a v prenesenom zmysle to môže byť napríklad zlé pochopenie nejakého biblického textu, zlý uhol pohľadu, výklad a podobne. Ale viera, skutočná viera, sa znovu nadýchne. Človek sa ešte viac spoľahne na Pána Boha, uistí sa o Jeho „cestovnom poriadku“, začne znovu študovať a dotýkať sa Božích zasľúbení. Veriť má dosť podobných čŕt, ako keď zostanete stáť na zastávke, pretože Boh je spoľahlivý. On nikdy nemešká, to len my sme možno niečo prehliadli. Skúste o tom porozmýšľať.

Ďakujem Ti, Pane Bože, že nás v našej viere na zastávkach nášho života posilňuješ svojimi zasľúbeniami a povzbudeniami. Pomôž nám ich správne vidieť. Prosím, daj nám silu a trpezlivosť držať sa ich.

Katarína Urbanová