Haleluja! Chváľte, Hospodinovi služobníci, chváľte meno Hospodina! Nech je velebené meno Hospodina odteraz až naveky! Neplodnej umožňuje bývať v dome ako šťastnej matke synov. (Žalm 113,1.2.9)

Po treťom nepodarenom pokuse o umelé oplodnenie sme prišli domov. Ten tretí vlastne ani neprebehol a moje boľavé srdce volalo k Bohu. Nerozumela som tomu, čo sa stalo. V noci sa mi sníval veľmi živý sen. Bola som v ňom vyzvaná, aby som vstala z postele a prečítala si 113. žalm.
Prebudila som sa a rozmýšľala, čo je v tom žalme napísané, ale nič mi nenapadalo. Napokon som si ho šla prečítať a bola som unesená hlavne posledným veršom: „Neplodnej umožňuje bývať v dome ako šťastnej matke synov.“ V tú chvíľu som zažila Božie upokojenie, niečo ako pohladenie duše a uzdravenie. Vedela som, že deti mať budeme, pretože Boh má všetko pod kontrolou.
S manželom sme všetko znova prebrali a povedali si, že nie je dôležité, aby sa deti narodili priamo nám. Keď to nie je možné, prijmeme za svoje dieťa, ktoré nemôže vyrastať u svojich biologických rodičov. Stotožnili sme sa s myšlienkou, že naším dieťaťom bude to, ktoré nám Boh zverí do starostlivosti bez ohľadu na to, či ho počneme my, alebo príde z detského domova.
Podali sme žiadosť o osvojenie, navštívila nás sociálna pracovníčka a absolvovali sme psychologické testy. Našla som si nové zamestnanie a tešila sa, že znova budem pracovať. Čudovala som sa, že dva mesiace po poslednom pokuse, som stále nedostala menštruáciu. Šla som ku gynekológovi a ten mi s veľkým úžasom v očiach oznámil, že som v treťom mesiaci tehotenstva.
Nemohla som tomu uveriť. No zrazu som začala chápať, prečo nedošlo k tretiemu pokusu. V tom čase som už bola tehotná. Ak by Boh ten pokus dopustil, rodiaci sa nový život v mojom bruchu by to pravdepodobne neprežil. Vďaka tomu sa nám narodila krásna zdravá dcéra.
Uplynuli tri roky a ďalšie dieťa neprichádzalo. Pokus o umelé oplodnenie sme už znovu podstupovať nechceli, no i naďalej som navštevovala svojho gynekológa a užívala predpísané lieky. Keď to nepomáhalo, povedali sme si, že jeden zázrak stačí a obnovili sme žiadosť o osvojenie.
Nastúpila som do novej práce. Prípravy na osvojenie sme tentoraz dotiahli až do konca. Podstúpili sme všetky prípravné pobyty, testy a všetky potrebné náležitosti. Čakali sme, aké dieťa Pán Boh pošle do našej rodiny. No neuveríte, ale zrazu som bola tehotná druhýkrát. Opäť sa nám narodila dcérka.
Za naše dve dcéry sme Bohu veľmi vďační. Sme vďační aj za cestu, ktorú sme prešli, kým sa nám narodili. Boh nás mnohému naučil a obohatil nás. Obe dcéry prišli na svet vo chvíli, keď sme si od Neho nič nevynucovali, prijali sme Jeho pokoj a verili, že ako to On zariadi, tak to bude správne.
Niekedy sa nám zdá, ako keby nám Boh hádzal pod nohy polená. Teraz už vieme, že máme byť pokornejší a trpezlivejší, aj keď je to v danej chvíli veľmi ťažké. Predovšetkým máme dôverovať Bohu, ktorý hovorí: „Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodina – sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jer 29,11)

Bože, Ty vieš veľké trápenie a súženie zmeniť na úžasnú radosť. Pomôž nám, aby sme boli dnes trpezliví, ak čakáme na zmenu nášho údelu. Pomôž nám dôverovať, že aj v ťažkých chvíľach máš náš osud pevne vo svojich rukách. Ďakujeme, že si s nami v každej sekunde nášho života.

J + D Ščerbovci