Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Mat 5,5

Po ľuďoch chudobných duchom pozýva Ježiš do svojho kráľovstva tichých. Koho tým myslí? Koho môžeme považovať za tichého? Prečo dáva Ježiš túto vlastnosť na také významné miesto?
Už ste sa niekedy ocitli v situácii, keď vás druhí predbiehali, lebo ste neboli dostatočne priebojní? Alebo vás odbili pri reklamácii, pretože ste na rozdiel od druhých boli slušní, nevyhrážali ste sa a nenadávali?
Často musím chodiť na úrady. Spomínam si, ako som pred pár rokmi už vari po piatykrát žiadal o prídavky na deti. Znovu som počul, že moja žiadosť ešte nie je vybavená, pretože… Ďalej som už nepočul nič, lebo do kancelárie vtrhla početná rodina a spustila taký krik, že nič iné nebolo počuť. Nadávali, vyhrážali sa, kričali. O päť minút bola ich žiadosť, rovnaká ako tá moja, vybavená.
Vtedy som bol v pokušení urobiť to ako oni. Mal som pocit, že so svojou slušnosťou nič nevybavím. A práve v takýchto chvíľach by sme mali počúvať hlas Ježiša, ktorý hovorí: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ (Mat 5,5)
V súčasnosti žijeme obklopení množstvom zvukov a hluku. Na základe výskumov je nápor na náš sluch taký veľký, že niektorí ľudia z toho majú zdravotné problémy.
Občas sa mi stáva, že som v situácii, keď chcem mať pokoj. Nechcem nič a nikoho počuť a viem to dať najavo. Preto viem pochopiť, že ani druhí nemajú chuť a silu počúvať, čo im chcem práve povedať. Mal by som byť opatrný najmä vtedy, keď chcem druhým rozprávať o svojom Bohu. Sú situácie, v ktorých o Bohu poviem najviac svojím mlčaním.
Keď počujem, ako Ježiš sľubuje dedičstvo Novej zeme tichým, spomeniem si na situáciu na vrchu Karmel. Proroci Baála poskakujú okolo oltára a volajú na svoje božstvo, aby prijalo ich obeť. Keď sa dlho nič nedeje a ich hlasivky už nevládzu, povie im Eliáš: „Kričte hlasnejšie, je to predsa boh. Možno rozjíma alebo si niekam odskočil, alebo odcestoval. Azda drieme a treba ho zobudiť.“ (1Kráľ 18,27)
V rozprávaní sa potom dozvieme, ako títo proroci skončili: „Tak sa pustili do náramného kriku a podľa svojho zvyku bodali sa mečmi a oštepmi, až ich krv zalievala. I neskôr popoludní zostali vo vytržení až do hodiny pokrmovej obety. O Baálovi však nikde ani chýru, ani slychu, ani náznaku.“ (1Kráľ 18,28.29)
Boh, ktorého prišiel predstaviť Ježiš, má dobrý sluch. Nemusíme kričať, keď ho o niečo prosíme. On počuje dobre. Vo svojej múdrosti však vie, čo pre nás je a čo nie je dobré. Podľa toho potom naše prosby vypočuje. Pozná pravú chvíľu, kedy odpovedať na naše volanie.

Pane, ďakujem Ti, že Ty počuješ a vypočuješ aj prosby nemého. Som rád, že mám takého Boha. Pomôž mi, aby som ani ja nehodnotil druhých podľa ich schopnosti vyjadrovať sa, ale aby som sa pozeral na to, ako sa ich slová zhodujú s ich životom.