Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Mat 5,9

Medzi svojich učeníkov pozýva Ježiš ďalšiu skupinu ľudí: „Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.“ (Mat 5,9)
Zástupy, ktorým sa Ježiš prihovára týmito slovami, tvoria z veľkej časti Židia. Ako národ sú už niekoľko storočí sprevádzaní Božou priazňou. Prostredníctvom Mojžiša si ich Boh vybral za vyvolený národ. Preto sami seba považujú za Božie deti.
Rád čítam Dávidove žalmy. Jeho život bol plný dobrodružstiev. Občas to bolo také pestré, až Dávid začal pochybovať. Práve žalmy z tohto obdobia sú pre mňa povzbudením. Majú jednoduchú osnovu. Najskôr povie Dávid Bohu všetko, čo ho trápi. Hovorí o svojich nepriateľoch, ich intrigách, o svojich obavách aj myšlienkach, ktoré ho oberajú o chuť do života. Potom sa pýta Boha, kde je a prečo mu nepomáha. Keď pochopí, že Boh je s ním, dostane znova chuť žiť. Jeho vnútro je naplnené pokojom a pohodou. Životné podmienky sú rovnaké, postoj nepriateľov ten istý. Nič sa nezmenilo. A predsa je Dávid naplnený Božím pokojom.
Židia si zakladajú na tom, že sú Božím ľudom, no napriek tomu nemajú pokoj. Ich vnútro je nepokojné. Už niekoľko rokov čakajú na to, kedy sa skončí okupácia ich zeme. Vždy sa objaví nový reformátor a ich nádeje znova rastú. Aj v Ježišovi vidia možného vojvodcu v boji s rímskymi vojskami. Jeho kázanie o blížiacom sa nebeskom kráľovstve chápu ako výzvu na povstanie. Napätie, ktoré sa šíri Palestínou, cítiť všade. Kedy konečne nastane tá chvíľa?
Slová „blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi“ sú pre mnohých poslucháčov nepríjemným sklamaním. Odchádzajú od Ježiša.
Čo vlastne v tejto chvíli Ježiš povedal? Pripravil Židov o ich výsadné postavenie. Božím dieťaťom sa nestanem vďaka svojmu biologickému pôvodu. Dediča zo mňa urobí môj vzťah k Bohu, ktorý sa prejaví aj mojím spôsobom života, ktorý bude každým dňom bližší životnému štýlu Pána Ježiša, Božieho Syna.
Môžem ako človek spôsobiť pokoj? Je pravda, že môžem dať len to, čo mám. Keď nemám vodu, nemôžem vám dať napiť. Keď nemám doma žiadne potraviny, nemôžem vás pohostiť. Skôr ako k sebe niekoho pozvem, musím sa na to pripraviť. Nakúpiť jedlo a pitie, upratať a pripraviť príjemné prostredie. Aj s pokojom je to podobné. Môžem ho rozdávať len vtedy, keď som ním sám naplnený.
Ľudia sú však rôzni. Niekoho nevyvedie z miery ani zemetrasenie. Inému stačí malá iskra, aby vybuchol. Môže byť aj cholerik šíriteľom pokoja? Alebo sa Božím dieťaťom môže stať len flegmatik?
Ježiš do svojho kráľovstva pozýva každého, kto túži po pokoji.

Pane, ďakujem Ti, že keď som s Tebou, cítim sa bezpečne. Podobne ako Dávid nachádzam pokoj vo chvíľach, keď Ti poviem o všetkom, čo vo mne vzbudzuje nepokoj. Tvoja blízkosť napĺňa moje vnútro zvláštnym pokojom, ktorý môžeš dať iba Ty.