Nato začal karhať mestá, v ktorých urobil väčšinu svojich divov, pretože sa nekajali: Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Veď keby sa v Týre a Sidone boli stali divy, aké sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a v popole. Hovorím vám: V súdny deň bude ľahšie Týru a Sidonu ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Až do pekla zostúpiš! Veď keby sa v Sodome boli stali divy, aké sa stali v tebe, bola by pretrvala až dodnes. Hovorím vám však, že v deň súdu bude ľahšie sodomskej krajine ako tebe. Mat 11,20-24

„Nato začal karhať mestá, v ktorých urobil väčšinu svojich divov, pretože sa nekajali: Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Veď keby sa v Týre a Sidone boli stali divy, aké sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a v popole. Hovorím vám: V súdny deň bude ľahšie Týru a Sidonu ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Až do pekla zostúpiš! Hovorím vám však, že v deň súdu bude ľahšie sodomskej krajine ako tebe.“ (Mat 11,20-24) Veľmi tvrdé slová. Sodoma, Týrus a Sidon sú symbolom skazenosti. Boh zničil tieto mestá kvôli hriechom ich obyvateľov. Predtým im však poslal opakované výstrahy, ktoré zostali bez odozvy.
Kniha proroka Jonáša ukazuje, ako koná Boh, keď si človek uvedomí svoju chybu. Mesto Ninive bolo také skazené, že samotný prorok Jonáš sa tam bál ísť. Radšej chcel zomrieť v rozbúrenom mori, než by mal vstúpiť do Ninive.
Napokon poslúchol. V tomto hriešnom brlohu zvestoval Božie výstražné posolstvo. „Jonáš vošiel do mesta, prešiel deň chôdze a volal: Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené. Ninivčania uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecoviny od najväčšieho až po najmenšieho. Táto vec sa dotkla ninivského kráľa. Ten vstal z trónu, zložil plášť, obliekol si vrecovinu a sadol si do prachu. V Ninive dal vyhlásiť: Na základe nariadenia kráľa a jeho hodnostárov nech ani ľudia, ani zvieratá, ani dobytok, ani ovce nič neokúsia, nech sa nepasú a nepijú vodu! Nech sa aj ľudia aj zvieratá oblečú do vrecoviny a nech hlasno volajú k Bohu. Nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má na rukách. Kto vie? Boh môže zmeniť svoj zámer, aby sa zmiloval a môže sa odvrátiť od svojho pálčivého hnevu, aby sme nezahynuli. Boh videl ich konanie, že sa odvrátili od svojich zlých ciest. Potom oľutoval Boh zlo, o ktorom povedal, že ho vykoná nad nimi, a neurobil to.“ (Jon 3,4-10) Jonáš napísal svoju knihu okolo roku 770 pred Kr. Boh prijal pokánie obyvateľov hlavného mesta Asýrie. Mesto bolo zničené o 160 rokov neskôr, keď Asýrčania znovu napadli a zotročili obyvateľov Izraela. Keď Ježiš varuje mestá Chorazin, Betsaidu a Kafarnaum, chce, aby ich obyvatelia zareagovali podobne ako obyvatelia Ninive.
Boh nám nepraje nič zlé. Naopak, chce nám žehnať. Môže to však robiť len s naším súhlasom. Jeho výstrahy týmto trom mestám sú určené aj nám. Aj my môžeme mať doma Bibliu, môžeme ju dokonca čítať. Môžeme byť členmi cirkvi a pravidelne navštevovať bohoslužby… Nič z toho však nie je zárukou, že sa nás Boží súd nebude týkať. Jedinou zárukou je podľa Ježiša pokánie.

Pane, viem, že v deň posledného súdu sa neprejaví len Tvoja láska, ale aj Tvoja spravodlivosť. Pomôž mi, aby som na to pamätal.